Juraj Fándly

- spisovateľ, kňaz a ľudomil
*21. 10. 1750 - †7. 3. 1811

Slovenské dejiny sú popretkávané menami významných osobností. K jedným z týchto velikánov našej minulosti nesporne patrí i Juraj Fándly. Okrem lásky k materinskému jazyku, ktorá sa prejavovala v používaní nového slovenského spisovného jazyka – bernolákovčiny, bol hrdý na národnú minulosť. Žiadal zavádzať slovenčinu ako vyučovací jazyk na školy.
Juraj FándlyJuraj Fándly bol jednou z najväčších osobností počiatkov slovenského národného obrodenia konca 18. storočia. V bernolákovskom národno obrodenskom hnutí (popri Bernolákovi) bol najaktívnejší a najlepšie dokázal stelesniť vývinové tendencie svojho veku. Jeho činnosť mala jednak buditeľský, jednak ľudovovýchovný charakter.

Narodil sa 21. októbra 1750 v Častej v remeselnícko-roľníckej rodine. Pochádzal zo štyroch súrodencov, otec mu však čoskoro zomrel a matka sa presťahovala do susednej dediny Ompitál (dnešné Doľany). Fándly Doľany nazýva vždy len tým svojím typickým dôverným: „Patria mea Otten talensis“ – Otčina moja Ompitálska.
Po vychodení ľudovej školy v Doľanoch absolvoval kláštornú školu u šaštínskych paulínov. V štúdiu pokračoval na piaristickom gymnáziu vo Sv. Jure, u františkánov v Marie Hatu. V r. 1771 - 1773 študoval teológiu v széchényiovskom seminári v Budíne, kam ho poslal vtedajší ostrihomský kapitulný vikár Ján Galgóczy. V r. 1773 – 1776 študoval v seminári sv. Štefana v Trnave. Po vysvätení za kňaza 15. februára 1777 prvým kaplánskym pôsobiskom mu bola Sereď. Potom krátko pôsobil v Lukáčovciach pri Nitre. Od jesene 1780 do januára 1807 bol farárom v Naháči. Jeho fara bola najbiednejšia v celom trnavskom vikariáte. Fándly však v takýchto neuveriteľne ťažkých podmienkach vykonal veľa práce. Stal sa faktorom šaštínskej manufaktúry a naučil priasť bavlnu svojich chudobných farníkov, aby odohnal hroziaci hlad.
Bol dedinským zelinkárom a lekárom. Nemálo Fara v Naháčiúsilia vynaložil, aby povzniesol primitívnu úroveň obrábania pôdy u naháčskych roľníkov. Táto jeho činnosť prerástla cez hranice jeho farnosti a odráža sa v jeho spisovateľskom ľudovovýchovnom diele.
Hmotné strádanie, nedôvera, odstrkovanie a prenasledovanie zo strany cirkevnej vrchnosti podryli jeho zdravie, a tak chorý, unavený a znechutený odišiel k rodine do Ompitála, kde prežil štyri relatívne najpokojnejšie roky.
Fándlyho pomník

Zomrel 7. marca 1811 v Ompitáli, kde je aj pochovaný. Náhrobný pamätník Juraja Fándlyho na doľanskom cintoríne, postavený v r. 1950 je umiestnený len symbolicky v centrálnej časti, lebo jeho hrob zostal neidentifikovateľný.

Počiatky Fándlyho literárnej činnosti súvisia s účinkovaním v bratislavskej Spoločnosti pre pestovanie slovenskej reči a s jej snahami o utvorenie spisovného jazyka. Pre členov tejto spoločnosti napísal svoje prvé a najpriebojnejšie dielo v bernolákovčine Dúwerná zmlúwa medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních aj o včilajších premenách rehoľníckích. Zábavným spôsobom poukázal na príčiny zrušenia kláštorov. Kniha vyšla v r. 1789 v bratislavskej tlačiarni Jána Michala Landerera. Fándly ako nadšený stúpenec jozefínskych reforiem schvaľoval zrušenie reholí, ktoré nevykonávali charitatívnu činnosť. Kniha vyvolala búrlivú odozvu - obdiv a súhlas u osvietenskej mládeže, nesúhlas a odpor u cirkevných hodnostárov.
Zaujímavú a osobitnú kapitolu v literárnych vzťahoch tvorí polemický spor Fándlyho s prvým slovenským románopiscom Jozefom Ignácom Bajzom. Príčinou tohto sporu bola Bajzova osobná zášť na aktivity dvojice Bernolák a Fándly a vážne narúšal literárnu jednotu v tábore bernolákovcov.
V r. 1792 – 1800 vydáva rozsiahlu 8 zväzkovú príručku Piľní domajší a poľní hospodár, kde sa venuje písaniu návodov a rád, ako sa starať o hospodárstvo i zdravie ľudí a dobytka.
Druhá slovenská kniha o liečivých rastlinách vyšla v bernolákovčine v r. 1793 v Trnave. Je to encyklopédia liečivých rastlín a ich použitia s názvom Zeľinkár. Fándly zozbieral informácie o účinkoch liečivých rastlín najmä z dovtedy známych latinských kníh, ale v textoch sa odráža vplyv slovenského ľudového liečiteľstva. Juraj Fándly bol aj výkonným včelárom. Napísal a vydal dve knižky venované včelárstvu. Prvá je O úhoroch ai wčelách rozmlúvání (1801) a druhá Slowenskí wčelár (1802).
Pre vzdelancov zostavil knihu Compendiata historia gentis Slavae (Krátke dejiny slovenského národa). Vydal ju pre členov Tovarišstva v Trnave r. 1793. Jej cieľom bolo prebudiť slovenských vzdelancov k národnému povedomiu a pritiahnuť ich k práci v Tovarišstve a k osvetovej práci medzi ľudom.
Za základnú teologickú prácu Fándlyho treba považovať v dvoch zväzkoch spracované Príhodné a Swátečné Kázňe (Trnava 1795 – 1796). Zbierky homílií obsahujú medzi príležitostnými kázňami viacero praktických príhovorov.
Juraj Fándly bol všestrannou osobnosťou žijúcou v období veľkých politických a spoločenských zmien. Uvedomoval si dôležitosť vzdelania jednoduchého človeka.
Význam jeho osobnosti v slovenských dejín naznačuje i fakt, že v novembri 1988 slovenský astronóm Milan Antal objavil planétku, ktorú pomenoval Fándly.
Pri príležitosti 250. výročia narodenia Juraja Fándlyho vydala Národná banka Slovenska pamätnú striebornú mincu v hodnote 200 Sk. Autorom návrhu je akad. soch. Michal Gavula. Na hrane mince je nápis „Nie silou ani mocou, ale mojím duchom“.

Naša knižnica nesie pomenovanie po Jurajovi Fándlym od roku 1997.

 

Pamätná minca Pamätná minca - revers 



Po
Ut
St
Št
Pi
So
Ne
 
 
 
 
 
1
2
3
4
5
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
21
22
23
24
25
27
28
29
30
deti - dospelí - školy

Anketa
Noc literatúry, ktorá propaguje európsku literatúru, už po štvrtýkrát aj v Trnave. Knihy si vyberám najmä podľa:
Archív ankiet