Jubilujúci Miroslav Danaj bol hosťom Trnavskej poetiky
V prvý tohtoročný deň oslávil osemdesiatku prof. MUDr. Miroslav Danaj, CSc., špičkový slovenský chirurg, skvelý básnik, prozaik, aforista, člen Spolku slovenských spisovateľov a zároveň priateľ našej knižnice. Pádny dôvod, aby sa stal prvým hosťom cyklu Trnavská poetika. Moderátori podvečera Pavol Tomašovič a Štefan Kuzma sa stali sprievodcami bilancovania životnej púte jubilanta, ktorý celý život obliekal biely plášť a nezištne pomáhal vo svojej profesii ľuďom od bolesti.
Narodil sa 1. januára 1946 v Dolnej Strede nad Váhom. Pod vplyvom najmä krstných rodičov sa rozhodol pre dráhu lekára a absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine, kde v roku 1969 promoval. Následne nastúpil na Chirurgické oddelenie Nemocnice v Trnave, v roku 1991 sa stal primárom a v rokoch 1994 – 2017 pôsobil ako prednosta Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave. Počas svojej praxe dosiahol viacero prvenstiev v odborných chirurgických postupoch, organizoval odborné konferencie, prednášal doma i v zahraničí, publikoval, vydal viaceré odborné publikácie z oblasti medicíny. Stal sa členom odborných rád a komisií, získal veľa ocenení i vyznamenaní. Od roku 1994 pôsobil ako pedagóg na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. V roku 2010 mu bolo udelené ocenenie mesta Trnava za rok 2009 – Čestné občianstvo mesta Trnava – za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti zdravotníctva.
Milovníci písaného slova však poznajú profesora Miroslava Danaja predovšetkým ako zdatného literáta. Významným zdrojom jeho inšpirácie a originálnej výpovede sa stalo práve jeho povolanie chirurga. Jeho každodenný styk s chorobou a často smrťou nepriniesol, ako sa stáva mnohým, zatvrdnutie, ale naopak, pokoru, hlboký súcit a empatiu ku všetkým ľuďom a toto vnútorné nastavenie sa stalo nielen charakteristikou Miroslava Danaja ako lekára, ale nachádzame ho aj v jeho literárnej tvorbe. Začínal v útlom veku, ako stredoškolák písal básne do šuplíka, aforizmy a básne začal publikovať najskôr v Slovenských pohľadoch, Literárnom týždenníku a Knižnej revue. Majster skratky debutoval v roku 2008 knižkou aforizmov Niečím ťa možno liečim: Aforizmy a iné inotaje (2008), Nasledovala zbierka básní Roztratená nahota (2009) plná hlbokých úvah o vzťahoch k domovu, k svojmu povolaniu, k rodine, k žene:
"si taká
aká chcem aby si bola
som taký aký chceš aby som bol
nik z nás nevie
aká je pravda
možno preto
ten nepokoj"
O jej úspechu svedčí aj taliansky preklad. V roku 2010 potešil svojich čitateľov zbierkou aforizmov a sentencií pod názvom OnaQjšia káva: Myšlienky na piatkový večer (2010) a Smiem si prisadnúť (2012). Vydal prozaické knihy V pohode, dá sa: Krátke príbehy z dlhej cesty (2011), Rátanie rán: Biele príbehy nielen z medicíny (2013) a knihu krátkych próz Biele príbehy (2014). V roku 2016 vychádzajú Oči vlčích makov (2016) a v roku 2017 Muž z mora – ďalšia zbierka aforizmov. V koronovom roku (2020) vydáva titul Figuríny neplačú – aforizmy a sentencie o tom, čo bolo, čo je a čo možno bude. Práve v aforizmoch sa prejavuje jeho zmysel nielen pre skratku, ale aj pre humor a ten má jubilant spoločný so svojím hudobným priateľom Petrom Bonzom Radványim, ktorý si nenechal ujsť príležitosť, aby mu na podujatí zahral a so svojou neodmysliteľnou gitarou dokonca odpremiéroval špeciálnu skladbu určenú pre "renesančného človeka" pod názvom Blues trnavského špitála. Aj podľa jubilanta humor lieči, veď aj „chorý človek je chorý až vtedy, keď sa o chorobe dozvie“, ale za najdôležitejšie považuje „žiť, keď môžete dať nádej“. Tento odkaz mu dalo jeho povolanie a on nemocnici v Trnave na oplátku venoval k 200. výročiu jej vzniku výpravnú, viac ako štyristostranovú publikáciu Trnava – Malý Rím v bielom plášti (2023), kde zmapoval, ako nemocnica rástla, prosperovala, aké mala vedenie, riaditeľov, lekárov, sestry, ošetrovateľov, aké udalosti prežila. Publikácia priniesla históriu jeho jednotlivých súčastí zdravotníckeho zariadenia, všetkých 31 oddelení, nachádzame v nej spomienky na významné udalosti a osobnosti, ktoré prispeli nielen k rozvoju vtedajšej Krajinskej nemocnice v Trnave, ale aj trnavskej nemocnice v súčasnosti. Je obohatená o množstvo dobových fotografií a portrétov lekárov a pracovníkov, ktorí v nemocnici pôsobili a obsahuje aj kapitolu venovanú histórii a súčasnosti chirurgie v Trnave a aj vzťahu lekárov s významnými osobnosti kultúry a športu Trnavy.
Riaditeľ knižnice Pavol Tomašovič na záver podujatia odovzdal za všetkých čitateľov a čitateľky Miroslavovi Danajovi okrem kytice kvetov aj blahoželanie: pevné zdravie a ešte veľa invencie, aby sme sa mohli tešiť z ďalších literárnych diel, ktoré poláskajú a potešia našu dušu. Ďakujeme.
Text: PhDr. Ľ. Malá
Galéria
