Knižnica v čase - Okresná ľudová knižnica v Trnave v rokoch 1958 – 1969

"95 rokov sme tu pre vás"

Prijatím nového knižničného zákona č. 53/1959 sa mení funkcia Okresnej ľudovej knižnice v Trnave – stáva sa ústrednou knižnicou v oblasti metodickej, bibliografickej, informačnej a medziknižničnej výpožičnej služby v okrese.

 Už v roku 1959 sa vyčlenil samostatný úsek spracovania knižničných fondov a katalógov s jedným pracovníkom. Pre zlepšenie informovanosti návštevníkov aj knihovníkov sa začali budovať katalógy knižničného fondu - menný a systematický. Pre verejnosť bola otvorená prvá pobočka okresnej knižnice v mestskej štvrti Kopánka.

V nadväznosti na nové územné usporiadanie v roku 1960 vzniká samostatné metodické oddelenie s dvomi pracovníkmi, ktoré bolo poverené starostlivosťou najprv o 103 ľudových knižníc, neskôr pribudli závodné, školské a ostatné knižnice jednotnej sústavy na území okresu Trnava.

Metodická práca zahŕňala kontrolné a inštruktážne návštevy knižníc, organizovanie školení, aktívov a seminárov pre knihovníkov a vydávanie metodických materiálov. Prvou úlohou však bolo zmapovanie knižníc v regióne a zistenie stavu najmä knižničných fondov. Vyraďovali sa knihy z 50. rokov a zavádzali sa nové evidencie.

Už v roku 1958 knižnica vydáva Metodického poradcu pre knihovníkov. Poradca prinášal informácie, pokyny a odporúčania pre činnosť knižníc, scenáre k literárnym pásmam a besedám, neskôr štatistické prehľady o činnosti knižníc v okrese.

Na dva roky, 1961 – 1962, sa riaditeľom stal Eduard Horváth. V roku 1962 bola za riaditeľku vymenovaná Eulália Laščeková, ktorá vykonávala túto funkciu do roku 1970. Spolu s ostatnými knižnicami sa aj okresná knižnica v Trnave zapojila do celoštátnej súťaže Budujeme vzornú ľudovú knižnicu. V roku 1959 získala Čestné uznanie Ministerstva školstva a kultúry a v roku 1962 titul „Vzorná ľudová knižnica“.

Knižničný fond v roku 1962 obsahoval 44 285 zväzkov. Zaregistrovaných bolo 4 715 čitateľov, čo bolo 15,2 percent z počtu obyvateľov Trnavy, 120 000 výpožičiek a 70 podujatí. Najväčšia pozornosť sa venovala téme komunistickej strany, politických výročí a poľnohospodárstva. No uskutočnili sa aj besedy so spisovateľmi, ako boli Zlatko Klátik, Vladimír Mináč, Ľudo Zúbek, Dominik Tatarka.

Knižnica si sama vydávala propagačné materiály ku všetkým podujatiam – pozvánky, bleskovky, plagáty, grafy a podobne.

Spracovávala sa štatistika a vyhodnotenia činnosti najprv ľudových a neskôr aj ostatných knižníc v okrese.

V knižnici pracovalo 9 zamestnancov: riaditeľka, dvaja metodici, jeden katalogizátor, štyria knihovníci, 1 pracovníčka na pobočke. Z toho jeden (metodik) bol kvalifikovaný knihovník, ďalší si dopĺňali vzdelanie štúdiom pri zamestnaní na Strednej knihovníckej škole v Bratislave.

V roku 1964 sa zriadili tri samostatné oddelenia knižnice:

• oddelenie cudzojazyčnej, politickej a odbornej literatúry,
• oddelenie krásnej literatúry
• oddelenie detskej literatúry.

V správe o previerke činnosti v novembri roku 1964 sa uvádza, že Okresná ľudová knižnica v Trnave poskytuje metodickú pomoc knižniciam jednotnej sústavy v okrese Trnava, ktorých bolo 485 (ľudové, školské a závodné).

Bol spracovaný menný katalóg, dokončoval sa názvový a pripravoval sa predmetový katalóg. Plánoval sa viazaný výber kníh so zdôvodnením, že vo voľnom výbere dochádza ku krádežiam kníh.

Prepočítaný stav zamestnancov bol 10,5. Okrem riaditeľky E. Laščekovej sa spomínajú títo zamestnanci: Marcel Kollár, bibliografia, metodika; Eva Vadovičová, metodika; Oľga Tučková, metodika, názorná propagácia; Sidónia Langová, oddelenie cudojazyčnej, politickej a odbornej literatúry; Ľubomíra Zitová, oddelenie krásnej literatúry; Helena Blažková, detské oddelenie; Helena Šestáková, pobočka Kopánka; Kvetoslava Kollárová, katalogizácia; Mária Bařinová, administratíva.

Díteová, Emília: Knižnica Juraja Fándlyho – ľudia, roky, udalosti. In: Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave 1927 - 2007. - Trnava : Trnavský samosprávny kraj - Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, 2007, s. 6-27. ISBN 978-80-88695-14-1