Moje srdce hrá na rozladených bicích
Taký je názov najnovšej básnickej zbierky talentovanej poetky pochádzajúcej z Myjavy a v súčasnosti žijúcej v Seredi Ruženky Šípkovej.
Ako autorka nie je trnavskému publiku neznáma. Má na konte už niekoľko titulov (Popoluška, Nemám nič proti realite, V pôvodnom znení s pilulkami, Periem sa na tridsiatke, Mám doma všetkých okrem seba), vo štvrtok 16. septembra sme ju privítali v záhrade Knižnice Juraja Fándlyho, kde vnímavá pozorovateľka života prišla odprezentovať svoj najnovší literárny počin.
Ako už sám názov zbierky naznačuje, spojenie s hudbou je pre Ruženku Šípkovú dominantné. Ale má čo povedať čitateľovi aj o iných veciach. Tak, ako každý dobrý básnik, má už svoje odžité. Veci, skúsenosti, zážitky. Už vie, že život nie je ľahký, že existujú rozpory, generačné rozdiely, že milovať môžeme, aj keď celkom nerozumieme prečo, a že hudba a blues pomáhajú človeku žiť. Ale pokiaľ človek cíti, tak žije, ako sama hovorí:
„pocit bol
soľou aj cukrom
môjho života“.
Ruženka Šípková začala publikovať už ako zrelá autorka s vyhraneným štýlom. Prezradila nám, a aj verše zo zbierky tomu nasvedčujú, že to bol práve nevlastný otec - právnik, novinár a spisovateľ Mgr. Miroslav Košťany, ktorý ju nasmeroval na literárnu dráhu. Vďaka nemu spravila
„husársky kúsok
zdedila som
novinársky talent
po svojom
nevlastnom otcovi“.
Vo svojich básňach reflektuje všedný život, ktorý žijeme my všetci, len ona s darom poeticky spracovať zážitok. Pri tom je pre ňu vlastná sebairónia a humor, ktorá dodáva textu sviežosť a iskru.
„sedím pri počítači
a pripadám si
žalostne
zastaraná
mám pocit
že do mojej
hlavy
už neprichádzajú
aktualizácie“.
V rozhovore, ktorý s bravúrou a eleganciou moderovala Alenka Beňová, vedúca oddelenia beletrie, sa vyznala, že považuje “poéziu za akúsi paralelnú realitu, v ktorej sú smútok aj radosť znesiteľnejšie.“ A práve poézia jej pomáhala aj v čase lockdownu, hoci písala do šuplíka.
„napísala som básničku o koronavíruse
tak mi treba
celý zošit musí ostať
štrnásť dní
v karanténe“.
Verše, ktoré sme si mohli vypočuť aj naživo, autorka ich prezentáciu zverila Margaréte Partelovej, členke Spolku slovenských spisovateľov, dopĺňalo romantické vystúpenie mladučkej gitaristky Lenky Bučkovej.
Záver podujatia patril slávnostnému uvedeniu knihy, ktorého sa zhostil Peter Stojka, majiteľ grafického štúdia LIBROS. Ten na vydanie zbierky získal grant z Fondu na podporu umenia a zároveň aj graficky pripravil knihu a zabezpečil jej vydanie.
Samotné uvedenie zbierky sa nemohlo odohrať inak. Keďže „Ruženkino srdce hrá na rozladených bicích“, zbierku poklopal Peter Stojka bubeníckymi paličkami a zaželal novej knihe veľa čitateľov.
Aj keď poetka nesľúbila, že bude čoskoro nasledovať ďalšia kniha, lebo, ako povedala: „čím ďalej píšem, tým mám väčší rešpekt k akémukoľvek žánru“, my dúfame, že ten rešpekt prekoná a my sa budeme môcť tešiť z ďalších jej veršov.
PhDr. Ľ. Malá