Zobraziť štandardnú verziu stránky

František Hečko

- slovenský básnik, prozaik, redaktor a publicista

(10. jún 1905 Suchá nad Parnou – 1. marec 1960 Martin)

115. výročie narodenia


   Iba málokto zo strednej a staršej generácie nepozná príbeh rodiny Habdžovcov z románu Červené víno, ságu spojenú s trnavskou úrodnou rovinou a jej vinohradmi vo Vlčindole. Jej autor – František Hečko, sa narodil pred 115 rokmi.

František Hečko sa narodil 10. júna 1905 ako najstarší syn v rodine malého sedliaka a vinohradníka v Suchej nad Parnou neďaleko Trnavy. Otec, Ján Hečko, prišiel o majetok, pretože sa proti vôli svojich rodičov oženil s chudobnou sirotou Rozáliou Branišovou. Mladí manželia sa usadili v osade Vlčia dolina, kde obrábali niekoľko menších vinohradov a s láskou sa starali o svojich sedem detí. Najstarší František si vybudoval vrúcny vzťah najmä s matkou.

Do základnej školy chodil v rodisku a v Bratislave, kde získal odborné poľnohospodárske vzdelanie na Vinársko-ovocinárskej strednej škole. Organizačno-ekonomické vzdelanie si dopĺňal na Hospodárskej škole v Košiciach, kde aj zmaturoval, a počas jednoročného postgraduálneho štúdia v Prahe.

V rámci svojho profesionálneho pôsobenia vystriedal viacero zamestnaní. Bol hospodárskym správcom a družstevným revízorom, redaktorom hospodárskych, ľudovýchovných a osvetovo-popularizačných časopisov, vydavateľským redaktorom a editorom v Matici slovenskej v Martine, aj profesionálnym spisovateľom. Pôsobil tiež vo Zväze slovenských spisovateľov, v rokoch 1954 – 1956 bol jeho predsedom.

Okrem rodiska dlhodobejšie žil vo Vozokanoch, Radošinej, Veľkých Levároch, Bernolákove, Svätom Jure, Dolnej Lehote, Martine a v Bratislave. Silný vzťah k rodnej dedine a neskôr aj k Orave, odkiaľ pochádzala jeho manželka, spisovateľka Mária Jančová, si však udržal po celý život. Podobne ako vzťah k pôde. Sám o sebe hovoril: „Som pôvodom, vzdelaním a celým založením roľník“.

Zomrel náhle, 1. marca 1960 v Martine, kde je pochovaný na Národnom cintoríne.

Dynamický a pestrý život v rôznych zamestnaniach blízkych jeho vzdelaniu a pôvodnej profesii sa mu stal bohatým zdrojom inšpirácie, námetov a motívov pre jeho básnickú i prozaickú literárnu tvorbu.

Hoci je Hečko je známy ako románopisec, do literatúry vstupoval ako básnik na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia zbierkou Vysťahovalci (1931), zameranou na sociálnu lyriku. Aj neskôr sa autorsky pripomínal najmä ako básnik (zbierky Na pravé poludnie, 1942, Slovanské verše, 1946) hlásiaci sa k národným a kresťanským hodnotám a k svojmu sedliackemu pôvodu. O svojej básnickej tvorbe sa neskôr vyjadril: „Poézia bola pre mňa veľmi uzulinká v páse, vzdušná, páperová... Verše už nepíšem, ale poézia mi bola školou, v ktorej som sa vyučil za prozaika.“

Svedectvo o svojej literárnej ceste, zameranej najmä na mladých autorov, vydal v eseji Od veršov k románom (1953).

Až jeho prvé a hneď vrcholné prozaické dielo prezradilo, že sa v ňom skrýva románopisec hlbokých epických rozmerov. Rozsiahla osobná i spoločenská skúsenosť a originálna životná koncepcia sa odzrkadlili v románe Červené víno (1948), čerpajúcom látku z prostredia autorovho malokarpatského regiónu. Pôvodne mal byť krátkou rozprávkou o spisovateľovej matke Rozálii. Sám Hečko si spomína: „Kedysi, myslím v lete 1943, požiadal ma básnik Ján Kostra, aby som mu do rozhlasu napísal krátku rozprávku o matke. Keď bola hotová, nepáčila sa mi – málo realisticky som v nej opísal matku. A toho, čo som chcel o nej povedať, mal som plné srdce, až ma pobolievalo od plnosti. Preto som rozprávku rozširoval, ustavične som k nej pridával nové strany – i pred jej začiatok i za jej koniec. A tak mi pod perom rástli kapitoly – a po päťročnej námahe bolo ich až šesťdesiat, takže sa už samy pýtali dovedna. Skoro som ani sám dobre nepostihol, že som vlastne napísal trojdielny román… Keď si z neho potom dve či tri kapitoly prečítal spomenutý Ján Kostra, prežrel najprv slinu v suchom hrdle, a potom mi odporučil, aby som knihu pomenoval jedine možným názvom: Červené víno.“

Román Červené víno dodnes patrí medzi najzrelšie a najprepracovanejšie prozaické diela. Príbeh je zasadený do historických súvislostí na slovenskom vidieku začiatkom 20. storočia. Na osudoch troch generácií rodiny Habdžovcov zobrazuje spoločenské premeny, ktorými slovenský vidiek v tom období prechádzal. Pod úspech románu sa podpísala i Hečkova vynikajúca práca s jazykom. Autor používal írečitý jazyk západoslovenskej dediny, vrátane dialektu, vinohradníckej terminológie a expresív. Červené víno sa stalo jedným z najslávnejších a najobľúbenejších slovenských románov. Dielo bolo preložené do viacerých jazykov a stalo sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia aj predlohou pre úspešný trojdielny televízny film pod režisérskou taktovkou Andreja Lettricha, ktorý do neho obsadil známych hercov ako Štefana Kvietika, Emíliu Vášáryovú, Michala Dočolomanského, Evu Krížikovú, Zuzanu Kocúrikovú, Vilmu Jamnickú, Vladimíra Durdíka st. a mnoho ďalších.. Naviac je dielo autobiografickým románom, pretože postavy Urbana Habdžu a Kristíny mali svoje prototypy v rodičoch autora, sám František Hečko sa ukrýva v postave Marka.

V roku 1951 vyšla jeho Drevená dedina, román o združstevňovaní povojnového slovenského vidieka.

V rámci publicistickej tvorby musíme spomenúť Hečkovu cestopisnú reportáž Moskva – Leningrad - Jasná Poľana (1953), v ktorej opísal svoj pobyt v Rusku. Knižný výber z jeho časopiseckej tvorby vyšiel v knihách Fejtóny (1953) a Prechádzky po kraji (1961), spracoval v nich prevažne problematiku dediny. Posledný román, pri písaní ktorého ho zastihla smrť, bola Svätá tma. Je to román bojovne politický a Hečko tu podrobil zásadnej kritike slovenský klérofašizmus. 

Napriek tomu, že sa mu nedostalo žiadneho literárneho vzdelania, Hečko sa ukázal ako majster pera a znalec ľudských duší. Dokázal jedinečne opísať človeka spätého s pôdou, jeho minulosť, prítomnosť i budúcnosť, s hlbokým prienikom do skutočnosti, v ktorej sa narodil a dozrieval. A navyše, veril v ľudské dobro. Ako sám povedal: „Bez viery v človeka sa nedá žiť plným životom, ani písať novú literatúru.“

Spolu so svojimi bratmi - prekladateľom a básnikom Víťazoslavom a prekladateľom a teoretikom umeleckého prekladu Blahoslavom sa stal členom ojedinelého umeleckého triumvirátu slovenskej literatúry a kultúry. 


Viac informácií o regionálnych osobnostiach nájdete v sekcii Regionálne osobnosti

Napíšte nám

Máte nápad alebo otázku na našu knižnicu? Neváhajte nám napísať, sme tu pre Vás.

Typy dokumentov:

Výber dokumentov publikovaných v rokoch:

Termín vypracovania oznámi knižnica na základe poradovníka.

Čo nám ešte chýba?