Zobraziť štandardnú verziu stránky

Ján Stacho

1. január 1936 Trnava – 15. júl 1995 Bratislava

básnik a prekladateľ 

25. výročie úmrtia


    Ján Stacho sa narodil 1. januára 1936 v Trnave, tu chodil do základnej aj strednej školy. Vysokoškolské vzdelanie ukončil na Lekárskej fakulte UK v Bratislave (1960). Ako lekár pôsobil v Rožňavskom Bystrom a v Šenkviciach, v rokoch 1964 – 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, krátky čas pôsobil ako československý kultúrny atašé v Indii. V období 1970 – 1973 bol šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Od roku 1973, keď utrpel ťažké zranenie pri autonehode, bol na invalidnom dôchodku, neskôr po úraze ostal doživotne pripútaný na lôžko. Zomrel 15. júla 1995 v Bratislave.

Ján Stacho patrí k najprofilovanejším a najsuverénnejším reprezentantom nového pohybu v slovenskej poézii šesťdesiatych rokov 20. storočia. Bol vedúcou osobnosťou trnavskej skupiny básnikov - konkretistov. Vytvoril dielo, ktoré možno v istom zmysle považovať za symptomatické pre túto generačnú iniciatívu. Do dominantnej úlohy vyzdvihol jazyk, s ktorým sa virtuózne pohráva. Jeho báseň sa skladá zo zreteľných obrazov, metafor, do poézie vnáša nové senzibilné videnie sveta, ktoré prevrstvuje drsnosťou i cynizmom. Prostredníctvom jazyka a motívov ako žena a muž, láska a bolesť, samota a viera, krutosť a čistota, detstvo a domov, choroby a hrôzy, smrť a život sa usiluje vyťažiť nové vnímanie, pociťovanie a videnie. Jeho poetika je založená najmä na preexponovanej zmyslovosti a výraznej erotike. Zároveň jeho skepsa, smútok, zúfalstvo, ale aj viera v život, najmä po tragickej autonehode, v sebe nesú humanistické posolstvo.

    Knižne debutoval ešte v rokoch vysokoškolských štúdií rozsiahlejšou básnickou kompozíciou pre deti Čokoládová rozprávka (1959). Už táto knižka signalizovala, že do slovenskej literatúry vstupuje básnik s osobitým videním sveta i svojráznou metaforikou. Toto očakávanie potvrdil básnický debut pre dospelých Svadobná cesta (1961), zbierka, ktorá výrazne ovplyvnila ďalší vývin slovenskej poézie. Vyznačuje sa presilou senzuálnosti a maximálnym využitím metafory. V línii tejto poetiky je napísaná aj druhá básnická zbierka Dvojramenné čisté telo (1964). Básnik ju zostavil zo širšie komponovaných básnických celkov, ktorým nechýba epický rozmer. V zbierkach Zážehy (1967) a Apokryfy (1969) ešte viac umocnil expresívnosť a provokatívnu zmyselnosť, ale i grotesknosť a sarkazmus.

    Po ťažkej autohavárii a následnom úraze, ktorý ho odsúdil na invalidné lôžko, po desaťročí vydáva básnickú zbierku Z prežitého dňa (1978). Vo veršoch sa vyznáva zo svojich pocitov v novej životnej situácii:

„Býval to čestný básnik na paripe. Z koňa však spadol, zostala len česť. Dnes zimný mrazík do skla okien rýpe. A kto sa bude na paripe niesť?

Snáď jeho láska. Tej však stále nieto. A on tak vrúcne túži po žene! Keď príde ona, vráti sa s ňou leto. Tá túžba, tá ho k smrti doženie!“

    Mení sa jeho poetický princíp v oblasti výrazových prostriedkov a básnického tvarovania. Metafora stráca dominantné postavenie, je zriedkavejšia, ale účinnejšia. Nadobúda vecný charakter a priamu komunikatívnosť. Do popredia vystupuje život, ktorý mu je z lôžka vzdialený a nedostupný, napriek tomu sa snaží o ľudské šťastie a vrúcnosť citu. Je to pohľad na svet a subjektívna výpoveď človeka, ktorý si nástojčivo uvedomuje blízku prítomnosť smrti a snaží sa o uchovanie vlastnej dôstojnosti. Voľný verš ustúpil viazanému a svoje miesto v jeho tvorbe nachádza aj sonet. Spôsobom, ako ich autor zachytil vo svojej poézii, sa radí k popredným osobnostiam slovenskej literatúry.

    Výbery z poézie Jána Stachu vyšli v súboroch Čítanie z prachu (1970) a Básne (1977).

    Napísal tri televízne hry: Opičie kráľovstvo (1972), O hladnom šakalovi (1973)Hadí princ (1981).

    Ján Stacho bol aj výrazným prekladateľom modernej európskej poézie. Knižne pripravil básnické výbery: P. J. de Béranger Piesne (1963), J. A. Rimbaud Opitá loď (1964), K. I. Gaczyński Nočný testament (1965), M. Alcoforadová Spoveď (1966), A. Bertrand Gašpar noci (1967), S. J. Perse Anabáza (1968), D. Thomas Tento chlieb, ktorý lámem (1969), P. Neruda 20 básní o láske a jedna pieseň zúfalstva (1971) a S. Raičkovič Kamenná uspávanka (1974). Súborne vyšiel výber z jeho prekladov pod názvom Preklady (1983), za ktorý v tomto roku získal Cenu Jána Hollého.

Zdroj: https://www.litcentrum.sk/autor/jan-stacho/komplexna-charakteristika-tvorby

Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave pripravila pri príležitosti 75. výročia narodenia básnika v roku 2011 personálnu bibliografiu:

Ján Stacho : výberová personálna bibliografia / [zostavili : Iveta Šimčíková, Emília Dolníková ; zodp. red.: Lívia Koleková]. - [Trnava] : Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, 2011. - [1. vyd.]. - 103 s. : fotogr. - ISBN 978-80-88695-27-1

Napíšte nám

Máte nápad alebo otázku na našu knižnicu? Neváhajte nám napísať, sme tu pre Vás.

Typy dokumentov:

Výber dokumentov publikovaných v rokoch:

Termín vypracovania oznámi knižnica na základe poradovníka.

Čo nám ešte chýba?