Zobraziť štandardnú verziu stránky

Maximilián Hell

15. 5. 1720 Štiavnické Bane – 14. 4. 1792 Viedeň, Rakúsko


matematik, astronóm


Základné školské vzdelanie získal v Štiavnických Baniach, gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici. V roku 1738 vstúpil v Trenčíne do jezuitskej rehole, po dvoch rokoch odchádza študovať filozofiu, matematiku a históriu na univerzitu vo Viedni.

V roku 1745 prichádza do Levoče, kde dva roky pôsobí ako profesor latinčiny, gréčtiny, dejepisu a zemepisu na jezuitskom gymnáziu. Vysvätený za kňaza bol v roku 1750 a po vysviacke v 1751 ho rád vysiela do Banskej Bystrice, kde učil na jezuitskom gymnáziu, krátko na univerzite v Trnave. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie a hneď odchádza do Kluže, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň a zriadil nové kolégium.

V roku 1755 bol poverený vykonávať funkciu riaditeľa univerzitného observatória vo Viedni, ktorú vykonával až do svojej smrti. Observatórium sa stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburskej monarchii. Hell pôsobil zároveň ako dvorský astronóm a matematik a profesor mechaniky na univerzite vo Viedni.

Osobitnú zásluhu má pri vybudovaní hvezdární v Kluži, Budíne, v Jágri a astronomického observatória v Trnave, ktoré vzniklo z jeho iniciatívy počas jeho pôsobenia na Trnavskej univerzite. Najväčšou udalosťou v živote Hella ako astronóma bola expedícia za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, kde pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. V rokoch 1757 - 1792 vydával astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme. Okrem toho vydal 26 vedeckých štúdií.

V roku 1775 spracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni a vypracoval historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky.

Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rad anglickej vlády (rad Kráľovskej spoločnosti). Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Na počesť M. Hella je pomenovaná planétka (3727) Maxhell. 

Galéria

Napíšte nám

Máte nápad alebo otázku na našu knižnicu? Neváhajte nám napísať, sme tu pre Vás.

Typy dokumentov:

Výber dokumentov publikovaných v rokoch:

Termín vypracovania oznámi knižnica na základe poradovníka.

Čo nám ešte chýba?