Zobraziť štandardnú verziu stránky

Mikuláš Schneider Trnavský

24. máj 1881 Trnava - 28. máj 1958 Bratislava

- hudobný skladateľ, dirigent, pedagóg, zbormajster


„Mňa hnala túžba zapnúť sa do práce, ktorou poslúžim svojmu národu. Tak som sa zapnul do slovenskej ľudovej hudobnej tvorby – do piesne slovenskej a tú som kultivoval.“


        Mikuláš Schneider sa narodil 24. mája 1881 v Trnave. Rodičia ho od malička viedli k hudbe a tak mladý Mikuláš už v ľudovej škole spieval a učil sa hrať na husle a harmónium. Počas štúdií na jezuitskom gymnáziu v Trnave vystupoval s hrou na organ na študentských koncertoch a spolu s neskorším slávnym hudobným skladateľom Zoltánom Kodálym, ktorý bol jeho spolužiakom a priateľom, aj v sláčikovom kvartete.

        V roku 1900 sa Schneider rozhodol pokračovať v štúdiu hudby na Uhorskej kráľovskej akadémii v Budapešti, po roku prešiel na konzervatórium do Viedne a za ďalšie dva roky do Prahy. Slovanský duch Prahy a pôsobenie v spolku Detvan podporili jeho národné povedomie a priniesli mu priateľstvo s Milanom Rastislavom Štefánikom. Po tom, čo so svojimi piesňami debutoval na oslavách Matice slovenskej v Martine a zhudobnil verše známych básnikov – Svetozára Hurbana Vajanského, Ľudmily Podjavorinskej a Martina Rázusa - ho Svetozár Hurban Vajanský "pokrstil" menom "Trnavský" so slovami, že "ten kto dal jeho slovám v hudbe taký pekný výraz, nech nechodí po svete s holým nemeckým menom.“

        Spolok Detvan vydal mladému umelcovi v roku 1905 jeho prvú zbierku slovenských národných piesní. Obsahovala aj s hymnickú pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa stala súčasťou hymny Československej republiky v roku 1918.

        V rokoch 1906 - 1907 pôsobil Schneider ako riaditeľ chóru srbskej pravoslávnej cirkvi vo Veľkom Bečkereku, kde pripravil na vydanie svoju prvú zbierku umelých piesní. Onedlho, v roku 1908, však s radosťou prijal ponuku českého speváka Božu Umirova na koncertné turné po Európe. V roku 1909 sa vracia do Trnavy a nastupuje na uvoľnené miesto riaditeľa chóru v dóme sv. Mikuláša v Trnave (dnešnej Bazilike sv. Mikuláša). V roku 1919 bol menovaný za štátneho inšpektora hudby a spevu pre Slovensko a pôsobil i ako učiteľ hudby na dievčenskom učiteľskom ústave i gymnáziu v Trnave. A popri tom samozrejme komponoval.

        Po vydaní prvej zbierky pôvodných piesní (1907) sa stal populárnym a žiadaným slovenským skladateľom a hudobníkom. V Trnave píše vyspelé chrámové diela, upravuje duchovné piesne, venuje sa tvorbe umelých piesní a úpravám ľudových piesní. Píše aj inštrumentálne a orchestrálne diela, príležitostné a inštruktívne skladby.

        Pri príležitosti vysviacky prvých slovenských biskupov (1921) skomponoval vokálnu omšu Missa stella matutina.

        V 20. rokoch, keď vrcholila jeho umelecká vokálna tvorba, napísal viacero piesňových zbierok – Slzy a úsmevy, Zo srdca, Nad kolískou, Slovenské ľudové piesne a i.

        Pre Spevácky zbor slovenských učiteľov píše zborové skladby. Tak vznikli zbory Hoj vlasť moja, Hľa, zlietol orol, Na Bradle zádumčivom a ďalšie, ktoré patria k najkrajším dielam slovenskej zborovej literatúry.

        Schneider sa stal predsedom Združenia slovenských speváckych zborov, podpredsedom Spolku slovenských umelcov, pôsobil v Matici slovenskej, v Spolku sv. Vojtecha a bol aj predsedom Muzeálnej spoločnosti Františka Richarda Osvalda. Pod jeho vedením prišlo v roku 1928 aj k obnoveniu Cirkevného hudobného spolku sv. Mikuláša v Trnave.

        V roku 1933 skladateľ dostal objednávku skomponovať príležitostnú skladbu na Pribinove oslavy v Nitre. Vznikla symfonická báseň Pribinov sľub, ktorej obsahom je duchovný prerod starých pohanských Slovienov a prijatie kresťanstva.

        Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý sa používa dodnes, čo nemá v rámci strednej Európy obdobu. Upravil 564 piesní a bol autorom 226 nových piesní. Všetky skladby zoradil podľa cirkevného roka a zharmonizoval. Dodnes sa denne spievajú v kostoloch, takže Schneider je nesporne najhranejším slovenským skladateľom. Počas intenzívnej práce na spevníku vytvoril omšové diela, v ktorých priamo spracúva duchovnú pieseň. Najznámejšia je Vianočná omša (Missa pastoralis Alma nox) a Slovenská omša Hospodine, vyslyš nás. Po pätnásťročnej práci, do ktorej bolo zainteresovaných viacero odborníkov z oblasti liturgiky, literatúry i hudby, vyšlo roku 1937 dielo predstavujúce pre slovenských katolíkov zjednotenie duchovného spevu vo všetkých chrámoch Slovenska.

        V roku 1941 oslavoval svoju šesťdesiatku premiérou svojej jedinej operety Bellarosa, ktorú uviedlo Národné divadlo v Bratislave s Máriou Kišoňovou-Hubovou v hlavnej úlohe.

        Mikuláš Schneider Trnavský na sklonku života napísal svoju jedinú symfóniu, Symfóniu e mol - Spomienkovú (1956) a orchestrálne dielo Slovenská suita Keď sa pieseň rozozvučí (1957).

        V roku 1933 mu pápež Pius X. udelil titul Rytier rádu sv. Gregora za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby, v roku 1938 získal Štefánikovu krajinskú cenu. V roku 1940, 1948 dostal Štátnu cenu za umenie a v roku 1956 titul národný umelec.

        Mikuláš Schneider Trnavský bol vo svojej dobe najpopulárnejším slovenským skladateľom, najmä vďaka piesňam, z ktorých mnohé zľudoveli. Jednoznačne  môžeme povedať, že je to umelec, ktorý významne ovplyvnil hudobný vývoj 20. storočia. Študoval a pracoval v štyroch krajinách a piatich režimoch, no nikdy sa z Trnavy neodsťahoval, a takmer všetka tvorba je s jeho rodným mestom úzko spätá. Mesto Trnava mu udelilo v roku 2001 titul Trnavčan 20. storočia in memoriam, v roku 2009 Trnavský samosprávny kraj titul Čestný občan TTSK in memoriam a v roku 2011 bol ocenený in memoriam Cenou biskupa Pavla Jantauscha. 

        Schneiderovo meno nesie aj Celoštátna spevácka súťaž Mikuláša Schneidera Trnavského a aj Základná umelecká škola Mikuláša Schneidera Trnavského, ktorá od roku 2001 usporadúva v jeho mene aj interpretačnú súťaž žiakov umeleckých škôl Schneiderova Trnava. V roku 2001 na Schneiderovu počesť uviedlo vtedajšie Trnavské divadlo (dnes Divadlo Jána Palárika) premiéru jeho operety Bellarosa, na ktorej sa zúčastnila aj prvá interpretka Bellarosy – Mária Kišoňová-Hubová).

         Schneiderovo meno nesie aj ulica, v ktorej sa nachádza Dom hudby Mikuláša Schneidera Trnavského, objekt zrekonštruovaný v roku 1996, kde dlhé roky žil a tvoril a kde je v súčasnosti expozícia Západoslovenského múzea venovaná jeho životu a dielu. Na Kapitulskej ulici v Trnave mu Mesto Trnava pri príležitosti 120. výročia narodenia odhalilo Pamätník Mikuláša Schneidera Trnavského.


Literatúra:

Bugalová Edita. Hoj, vlasť moja. Bratislava : Elenprint, 1991. 73 s. ISBN 80-900524-0-1 [online].[citované 2021 – 04 – 28]. Dostupné na internete: https://operaslovakia.sk/mikulas-schneider-trnavsky-velky-autor-piesnovych-a-duchovnych-kvetov/

Napíšte nám

Máte nápad alebo otázku na našu knižnicu? Neváhajte nám napísať, sme tu pre Vás.

Typy dokumentov:

Výber dokumentov publikovaných v rokoch:

Termín vypracovania oznámi knižnica na základe poradovníka.

Čo nám ešte chýba?