Slovom proti vírusom - Ľubomíra Miháliková
Viac o projekte Slovom proti vírusom
/Ne/umrieť pre spaním
Dom dýcha páľava oslnenia
holá a nahá snorí
a bojí sa
Zhorí
Do duše vlieza
ohňom spálená
do nocí bezsenných
Čo príde nové?
Šípovým třňom zabolí
Neotvárajte okno
neotvárajte dom
neotvárajte náruč
pokojne dýchajte páľavu
a dobré slovo príde k vám
ako slnko oslní tvár
a po kvapkách uzdraví
O prežitie
Dom v tehle objíma teplo telesné
oslnivé ohne
vytiahli z nej žiar
divoký prameň sa zohrial
dotkne sa horúcim tancom smrti
a pozve na slávnostné sólo
nekonečnú silu pohltí čas
a v rytme srdca
dobre už dávno bolo
a telá padnutých motýľov
umučených včiel
z útrob zeme
odbijú predposlednú polnočnú
aby z mäsa a krvi vzišiel život
už tlčie
klepe na bubienok
v slimačom tempe nevládnej staroby
otvárajú sa kalichy ako smädné ústa
hoci šeptom
značia do pečatného vosku
čas
tak rýchle tak náhle
ako divý a splašený kôń
Kde - bezobsažný márnivý?
Kde prebýva?
Kde je modrá hladina nekonečna?
Kde je slnko? Tvoj oslnivý jas?
Kde je teplo čo rozprúdi krv?
Kde - tichá clivota spevu?
Kde slovo prikrčené za vírus?
Práve v ľahkých šatách
Bielej
príbuzná vetru
na prahu rozbrieždenia
kedy noc pretrváva
ale je už ráno
v tichom príšerí mlčania
strácam sa v oblúku dúhy nad horizontom
Nič neostalo nedotiahnuté
Zámka na dverách cvik - cvak
srdce v hrudnom koši
ako prestrašené kuriatko ani nepíplo
Zajtra bude nedeľa.
Slávnosť bielych baránkov.
Oslnivý deň - rub a líc
Biela – biela sa nemení
Uvidíš vo sne jablĺčko
A krvou pokropený mrak
Na oblaku kúsok bielej
a ešte je tam
zlatá glória
víťazí nad drakom
Zem čaká na dážď
dojímavý smäd
korene rastlín nevidno
stonky nádhery a štíhle bylinky
modré hortenzie
skladajú lístky k modlitbám
nečujne dýchajú
aby ich ovlažili dažde
a prizvali slúžiť kráse.
Akosi sa stráca v dave ľudí
tichučká kvapka vody
a nepoznaná rosa
pripomína krištáľ
Pre neobvyklý lesk
a pre múdrosť
čo v sebe skrýva
hmatá Slovo iba po pamäti
Slovom ma osloví
Zatiahla krídla spásonosná žalúzia
nepresvieti ani lúč
ani hlučný tieň
je deň
mám v hrsti čas oddychu
myslím na večnosť znovuzrodenia
Slovom ma osloví
dobrým slovom ako nečakaný hosť
som doma a ešte chvíľu zotrvám
Nádej
Netreba sa ukolísať snom
netreba sa dívať na dno
útroby neobsiahneš
a oči ako studne
nevidíš v nedohľadne
a siahaš pritom naživo
ži vo to dár ne
spolu so slovom
sen je tichá pieseň
ťahavá vláčna
natiahni ruku k svetlu
neráňaj viac kamením
natiahni ruku
a čistej vody načri zo studní