Zobraziť štandardnú verziu stránky

Regionálne osobnosti

Osobnosť na mesiac Október 2020

Fándly, Juraj

Narodil sa v remeselnícko-roľníckej rodine v Častej. Po otcovej smrti sa matka presťahovala do susednej dediny Ompitál (dnešné Doľany), kde malý Jurko navštevoval triviálnu školu. V roku 1771 začal študovať teológiu v Budíne a od r. 1773 pokračoval v seminári v Trnave.


Vysvätený za kňaza bol 15. februára 1777, jeho prvým kaplánskym pôsobiskom bola Sereď. Krátko pôsobil v Lukáčovciach pri Nitre a od jesene 1780 do januára 1807 bol farárom v Naháči (v Trnavskom okrese).


Už počas štúdií sa dostal do kontaktu s bernolákovskou mládežou študujúcou na generálnom seminári v Bratislave a prijal nový bernolákovský spisovný jazyk. Preto aj svoje prvé dielo „Dúverná zmlúva mezi mníchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholníckych“ vydal v novom pravopise. Podporil v ňom cirkevno-náboženské reformy a poučno zábavnou formou odôvodňoval zrušenie kontemplatívnych reholí.

Za svoje názory bol prenasledovaný cirkevnou vrchnosťou. Dokonca súd mu zakázal písať a v kláštore trnavských františkánov strávil dva týždne nápravného väzenia.

Celým svojím životom bol Fándly príkladom ideálneho osvietenského farára. Bol mimoriadne plodný ako spisovateľ a prakticky celú svoju tvorbu venoval povzneseniu obyčajných ľudí. Z najznámejších diel spomenieme Piľní domajší a poľní hospodár, Zelinkár, O úhoroch a včelách, Slovenský včelár a mnohé iné. Významne sa v nich zaslúžil o pozdvihnutie praktického poznania širokých vrstiev dedinského ľudu v hospodárskych otázkach. Zároveň v nich propagoval slovenčinu a poukazoval na jej pomer k ostatným slovanským jazykom.

Juraj Fándly sa významne presadzoval aj vo verejnom kultúrnom živote. V roku 1792 sa stal  zakladajúcim členom a tajomníkom Slovenského učeného tovarišstva v Trnave, ktorého cieľom bolo písať a vydávať knihy v novom jazyku a tiež združovať a podnecovať národné sebavedomie Slovákov, pestovať ich politickú kultúru a hospodársku aktivizáciu.

Fándlyho národno-buditeľské snahy sa organicky spájali s politickými a sociálnymi požiadavkami slovenského poddaného ľudu a remeselníctva. V súvislosti so zákonom z roku 1791 - 92 v prospech maďarčiny žiadal dokonca zavádzať do škôl slovenčinu ako vyučovací jazyk. Napísal:

„ O volakerý rok uvidí učený svet, že slovenský jazyk a jeho literárne pero vždy sa može iným rečám a umeňú pripodobniť jako s duchovnými tak i ze sveckými knihami“.

Napriek ťažkému položeniu slovenského národa i napriek svojmu ťažkému životnému údelu sa Fándly nikdy nevzdal názorov na zlepšenie postavenia poddaného ľudu v celom Uhorsku. Svoju vieru v slovenskú budúcnosť vyjadril slovami: „Pomyslite bratové, aký pošmúrny vek, aké blatisté stoleto prežili naši Slováci. Včil nám svitli osvícené časy, ked z rečú s písamámi, vydanýma knihami móžeme našu reč, náš národ, keď nie hneď k zlatému, ponajprv aspon k stríbernému veku povýšiť. „

V roku 1807 odchádza chorľavý Jur Fándly z vlastného rozhodnutia na odpočinok. Trávil ho v starorodičovskom dome v Doľanoch, kde zomrel 7. marca 1811.


 Dielo:

  • 789 – Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích, prvé dielo v bernolákovskej slovenčine
  • 1792 / 1800 – Piľní domajší a poľní hospodár
  • 1793 – Krátke dejiny slovenského národa (Compendiata historia gentis Slavae)
  • 1793 – Zeľinkár, dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela Jána Tonsorisa Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská (1771)
  • 1795 / 1796 – Príhodné a svátečné kázňe
  • 1800 – O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi, vyšlo aj druhé vydanie v roku 1825
  • 1801 – O úhoroch ai včelách rozmlúváňí
  • 1802 – Slovenskí včelár
  • Vzdych a nárek (Gemitus et lamentatio), báseň
  • Prátelské porozumeňí (Amica cointelligentia), báseň



„ O volakerý rok uvidí učený svet, že slovenský jazyk a jeho literárne pero vždy sa može iným rečám a umeňú pripodobniť jako s duchovnými tak i ze sveckými knihami“.

Napriek ťažkému položeniu slovenského národa i napriek svojmu ťažkému životnému údelu sa Fándly nikdy nevzdal názorov na zlepšenie postavenia poddaného ľudu v celom Uhorsku. Svoju vieru v slovenskú budúcnosť vyjadril slovami: „Pomyslite bratové, aký pošmúrny vek, aké blatisté stoleto prežili naši Slováci. Včil nám svitli osvícené časy, ked z rečú s písamámi, vydanýma knihami móžeme našu reč, náš národ, keď nie hneď k zlatému, ponajprv aspon k stríbernému veku povýšiť. „




Osobnosť na mesiac September 2020

Hečko, Blahoslav

Narodil sa v roku 1915 v Suchej nad Parnou ako mladší brat Františka Hečka, neskoršieho autora Červeného vína. Vyštudoval učiteľský ústav a neskôr románsku filológiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1941- 43). V štúdiách neskôr pokračoval aj na univerzitách v Ríme a Neapole.

Pracoval ako literárny redaktor Československého rozhlasu, redaktor časopisu Slovensko aj ako riaditeľ Slovenského divadelného a literárneho zastupiteľstva. Tu vytvoril prekladateľskú redakciu divadelných hier, ktorá zásobovala profesionálne aj ochotnícke divadlá kvalitnými divadelnými textami na vysokej úrovni. Neskôr pôsobil ako redaktor Revue svetovej literatúry a vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

Hečko patrí medzi najvýznamnejších slovenských prekladateľov z románskych literatúr. Preložil desiatky básnických, prozaických a dramatických diel (spolu vyše 300 titulov), najmä z talianskej a francúzskej umeleckej spisby, napr. Boccacciove Príbehy z Decameronu, Moraviove Nové rímske poviedky, Balzacove Rozmarné poviedky, Chevalierovo Zvonodrozdovo. Slávnemu dramatikovi Carlovi Goldonimu venoval okrem znamenitých prekladov jeho diel aj niekoľko štúdií. Preložil 27 jeho komédií, medzi nimi Mirandolínu, Sluhu dvoch pánov, Klamára a ďalšie. Sporadicky prekladal aj z češtiny, ruštiny a rumunčiny. Popri samotnom preklade sa venoval aj teórii tejto disciplíny a svoje poznatky zhrnul v rozsiahlej esejistickej práci Dobrodružstvo prekladu (1991) a vo frazeologickom dvanásťjazyčnom slovníku Nehádžte perly sviniam (1994).

Blahoslav Hečko ako hádam najplodnejší a iste aj najoriginálnejší prekladateľ bol literárnou obcou veľmi uznávaný. Nielen tým, že analýzou vrcholných diel svetovej literatúry a skúmaním možností ich prekladu do slovenčiny dokázal suverenitu a vyspelosť slovenského jazyka, jeho lexikálnu a metaforickú bohatosť, ale rovnako aj ako skvelý rozprávač - najmä keď začal hovoriť o svojom detstve a mladosti v rodnom Vlčindole, spomínať na svoju mamenku, tatenkove pohľadnice z frontov prvej svetovej vojny, na udalosti, ktoré takým fenomenálnym spôsobom oživil aj jeho brat František v románe Červené víno.

Za vynikajúce prekladateľské výsledky ho mnohokrát ocenili doma a v zahraničí. Prezident republiky mu udelil Pribinov kríž I. triedy (1997). Medzi oceneniami, ktoré si najviac vážil, bola Národná cena za preklad Premio Nazionale per la Traduzione, ktorú mu udelil prezident Talianskej republiky v roku 1997 za preklady talianskych literárnych diel do slovenčiny. Patril medzi vzácne výnimky prekladateľov, ktorí dostali titul zaslúžilého umelca (1981) a ceny mu udelili takmer všetky kamenné vydavateľstvá pred rokom 1989.

Zdroj: https://www.litcentrum.sk/autor/blahoslav-hecko

Osobnosť na mesiac August 2020

Dilong, Rudolf

Rudolf Dilong

1. august 1905 Trstená – 7. apríl 1986 Pittsburg (USA)

básnik 

Osobnosť na mesiac Júl 2020

Stacho, Ján MUDr.

Stacho, Ján MUDr.

1. 1. 1936 Trnava – 15. 7. 1995 Bratislava

Básnik, redaktor, prekladateľ

Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil ako lekár v Rožňavskom Bystrom a v Šenkviciach. V r. 1965 – 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Krátky čas pôsobil ako československý kultúrny atašé v Indii. V r. 1970 – 1973 bol šéfredaktorom Revue svetovej literatúry, potom utrpel ťažké zranenie pri autonehode a odvtedy bol doživotne pripútaný na lôžko. Patril ku skupine trnavských básnikov, tzv. konkretistov. Výrazná básnická osobnosť, vydal množstvo básnických zbierok a prebásnených prekladov. Medzi najznámejšie básnické zbierky patria Svadobná cesta (1961), Dvojramenné čisté telo (1964), Z prežitého dňa (1978). Prekladal Rimbauda, Bérangera, Galczynského a iných.

Osobnosť na mesiac Jún 2020

Hečko, František

pseud. Elena Rubačová, Ferus, Marek Habdža, Rastislav Zvončiansky, Štefan Čulek, Zvončiansky-Špirk

10. 6. 1905 Suchá nad Parnou – 1. 3. 1960 Martin

Prozaik, dramatik, spisovateľ

Absolvoval vinársko-ovocinársku školu v Bratislave, študoval na vyššej hospodárskej škole v Košiciach, právo na UK v Bratislave nedokončil. Ako adjunkt pracoval v Košolnej, neskôr v Bratislave a Martine. Do literatúry vstúpil ako básnik sociálneho cítenia. Potom sa venoval výlučne próze, čo spôsobil úspech jeho románu Červené víno (1948). Ďalšie jeho prozaické práce boli ovplyvnené komunistickou ideológiou, tzv. metódu socialistického realizmu premietol do románu Drevená dedina (1951). Jeho romány preložili do viacerých jazykov. Venoval sa i tvorbe popularizačnej osvetovej literatúry.

Osobnosť na mesiac Máj 2020

Rákay Anton







15. 5. 1925 Vrbové – 27. 7. 2013 Vyšné Hágy, poch. Starý Smokovec

95. výročie narodenia

Lekár, spisovateľ


Do základnej školy chodil v rodisku. V rokoch 1936 -1944 študoval na gymnáziu v Malackách a v rokoch 1944 - 1950 medicínu na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Po štúdiách pôsobil ako sekundárny lekár v Štátnom liečebnom ústave v Kvetnici (1950 - 1951), vo Vojenskom ústave pre pľúcne choroby v Matliaroch (1951 - 1955), primár oddelenia pre chirurgickú liečbu vo Vojenskom ústave pre pľúcne choroby v Novej Polianke (1956 - 1985), sekundárny lekár v Štátnych kúpeľoch Nový Smokovec (1985 - 1987).

Napísal vyše päťdesiat vedeckých odborných prác zo svojej lekárskej profesie. Umeleckej tvorbe sa začal venovať na sklonku profesionálnej kariéry. Lekárske povolanie a presila prežitého mu celkom zákonite určili aj nosnú tému jeho epických diel. Vo svojich dielach sa zaoberal otázkami lekárskej etiky, ako aj morálkou celej spoločnosti, nastavoval témy ako rakovina, etika lekárskeho súkromia, problém eutanázie a mnohé ďalšie závažné témy, ktoré denne zasahujú do života mnohých lekárov. Knižne debutoval románom Tabu (1991). Ide o príbeh onkologicky postihnutého pacienta a jeho ošetrujúceho lekára, ktorý pacienta otvorene informuje o závažnosti jeho diagnózy. Na pozadí tejto drámy autor nastolil nielen základnú otázku lekárskej etiky, či povedať chorému celú pravdu, ale aj iné otázky o zmysle ľudského života. V románe Koniec sezóny v raji (1994) vyrozprával príbeh citového vzťahu starnúceho muža k dvadsaťtriročnej žene. V románe Dvojitá stredová čiara (1994) vyrozprával príbeh dvoch priateľov, ktorých úprimný kamarátsky vzťah naruší láska k tej istej žene. Z lekárskeho prostredia vysokohorského sanatória tematicky čerpá román Tiché biele steny (1995). Román Zatmenie hviezd (1997) rozpráva o boji osamoteného detského lekára proti chemickému koncernu, ktorého rakovinotvorné emisie ohrozujú zdravie detí. Próza Podaj ruku smrti (1998) hovorí o človeku, ktorému oznámili smrteľnú diagnózu a následne sa rozhoduje o eutanázii. Problematiku transplantácie ľudských orgánov, kde nechýba zaujímavý príbeh, láska, napätie rozoberá v románe A žiť budeš ďalej (2000). V novele Ženská záležitosť (2001) sa žena lekárka rozhoduje, či si nechá nemanželské dieťa. Román Polčas rozpadu (2002) je príbeh o láske a zrade, v ktorom poukazuje na problémy súčasnosti a snaží sa ukázať neznámu „ľudskú časť“ lekára. V románe Zákon prežitia (2003) opisuje príbeh vidieckeho lekára – gynekológa, ktorý sa snaží hľadať súvislosti medzi početnými zhubnými ochoreniami prsníka a používaním kozmetických prípravkov. Trinástu komnatu háklivého a tabuizovaného problému etiky veriaceho človeka a lekára, otázky súvisiace s eutanáziou, darcovstvom orgánov a všetkým, čo dnes trápi človeka rozoberá v románe Hriech (2005). V románe Dlhá cesta (2006) upiera zrak do života rómskeho etnika, kde stojí v popredí príbeh lásky lekára a mladej Rómky a v pozadí situácie súvisiace s nedobrovoľnou sterilizáciou, ktoré v minulosti riešili aj inštitúcie EÚ. Portrét muža zo San Zena (2006) je unikátne spracovaným príbehom legendami obostretého Turínskeho plátna. V románe Hranice zla (2008) na príklade osudu mladej ženy z Afganistanu vyrozprával napínavý príbeh o osude utečencov, na pozadí takmer idylickej dedinky kdesi v pohraničí. Román vypovedá veľa nielen o stave sveta, ale aj o nás. Román Základný inštinkt (2008) zachytáva príbeh manželov Adriany a Braňa a problematiku umelého prerušenia tehotenstva, asistovanej reprodukcie a náhradného rodičovstva. Román Kalamita (2009) je inšpirovaný tým, čo sa v Tatrách stalo 19. novembra 2004 a zároveň príbehom zoológa a zdravotnej sestry a ich vzťahu zamotávajúceho sa do centra uragánu. V dramatickom románe Nenáviď blížneho svojho (2009) zachytáva zložitosť obdobia druhej svetovej vojny. Príbeh plynie v imaginárnom mestečku Strážov, cez spolužitie rôznych národností, vznik prvej Slovenskej republiky, vojnové krutosti až do prirodzene vygradovaných tragických rozuzlení; najkrajšie sviatky roka sa stávajú sviatkami smrti... Zbierka poviedok Ešte sa stretneme (2011) opisuje trpké spomienky na nedávnu minulosť v dejinách nášho národa - 2. svetová vojna, deportácie židovského obyvateľstva do koncentračných táborov, Slovenské národné povstanie, či dôsledky okupácie vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968.

V knihách adresovaných deťom sa nedá prehliadnuť, že miloval Tatry, čo sa odrazilo k napísaniu nádherných rozprávok, kde hlavnými hrdinami nemôžu byť nik iný, ako lesné zvieratká, žijúce v našich horách. Rozprávky z Javorovej doliny (1998) obsahujú dvadsaťjeden príbehov. Čerpajú námety zo sveta zvieratiek žijúcich v Javorovej doline pod Končistou a pod Javorovým vrchom. V knihe Kamaráti z hory pod Končistou (2011) v pätnástich príbehoch vedie deti čarovným svetom zvieratiek z lesa pod nebotyčnými štítmi Tatier. Rozprávky tatranské (2003) alebo i Rozprávky z Tatier (2013) obsahujú pätnásť príbehov odohrávajúcich sa v našej tatranskej faune a flóre, hlavnými postavami sú motýle, kuny, žabky, ježkovia... Zápornou postavou je človek vystupujúci ako nepriateľ prírody, ktorý chytá motýle a pripichuje ich klinčekmi na drevenú stenu... Nie preto, aby deti vyľakal, ale aby ich inšpiroval a učil naše okolie chrániť.

Zomrel 27. júla 2013 vo Vyšných Hágoch. 


Osobnosť na mesiac Apríl 2020

Vargová - Hábovčíková Bohuslava

pseud. Bohuslava Urbanová


5. 12. 1951 Trnava − 2. 4. 2015 Bratislava

Spisovateľka, pedagogička, publicistka



SVŠ absolvovala v Trnave. Na FiF UK v Bratislave vyštudovala novinárstvo. Ako redaktorka pôsobila v Novej mysli a Národnom poistení, externe v Československej televízii. Ako vysokoškolská učiteľka pracovala na Katedre rómskej kultúry na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Bola členkou Ochotníckeho divadelného súboru OB Trnava – Kopánka (dnes DISK). Prvé básne a poviedky uverejnila v zborníkoch Kolumbus mieri k človeku (1974), Prvé stretnutie (1976), Automobilový sonet (1977), Rómska matka (1991) a i. Pre deti napísala knižky Je to tak, a či tak? (1978), Žartovanky (1980), pre dospelých Anjel stratil perie (1979). Autorka publikácií Obraz rómskych detí a mládeže v literatúre (1993), Romňi, Rómska žena v literatúre (1994), Variácie a ponášky na rómske ľudové piesne (2009), pripravila rodinnú čítanku Rómčatá a rómčence… (1992). Zaoberala sa problematikou rómskej kultúry na Slovensku, spolupracovala s rozhlasom a televíziou.

Osobnosť na mesiac Marec 2020

Dobrovodský Jozef

1. 3. 1935 Biely Kostol – 12. 4. 1978 Rimavská Sobota-Bakta

85. výročie narodenia

Agrotechnik, herbológ



Študoval na Agronomickej fakulte VŠP v Nitre. Od r. 1962 pôsobil vo Výskumnom ústave kukurice v Trnave. Odborník v systémoch ochrany kukurice proti burinám, spoluautor zlepšovacieho návrhu chemickej plečky, ktorú zavádzal do praxe, spoluriešiteľ 13 výskumných úloh, autor 56 pôvodných odborných štúdií.

Osobnosť na mesiac Február 2020

Kotvan Imrich

pseud. I. K., -tvan, -van

9. 2. 1910 Trnovec – 21. 3. 1984 Bratislava, poch. Trnovec

110. výročie narodenia

Literárny historik, bibliograf, inkunábulista


Základnú školu navštevoval v Hlohovci, gymnázium v Skalici. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a Štrasburgu. V r. 1934 − 1938 pôsobil ako profesor na gymnáziu J. Hollého a na dievčenskom gymnáziu v Trnave, od r. 1939 pracoval na Ministerstve školstva v Bratislave, v r. 1945 − 1949 na Povereníctve školstva, od r. 1950 pracovník Univerzitnej knižnice v Bratislave. Ako historik sa venoval bernolákovskému obdobiu. Najvyššie uznania dosiahol v inkunábulistike, vede zaoberajúcou sa výskumom tlačí 15. storočia. V priebehu 30 rokov preskúmal a spracoval inkunábuly vo väčších verejných a historických knižniciach, archívoch a múzeách. Vydal 14 parciálnych katalógov, ktoré v r. 1979 zlúčil do súborného katalógu Inkunábuly na Slovensku. Stál pri zrode myšlienky a projektov pre výskum knižnej kultúry na Slovensku. Bibliografia jeho diela predstavuje okolo 200 titulov katalógov, monografií a odborných príspevkov. V Univerzitnej knižnici v Bratislave vybudoval kabinet rukopisov, starých a vzácnych tlačí, ktorý dnes funguje ako významné vedecké pracovisko na medzinárodnej úrovni.

Osobnosť na mesiac Január 2020

Motulko Ján

(12.01.1920 Malá Lodina - 07.09.2013 Bratislava)

100. výročie narodenia

Básnik, redaktor, umelecký fotograf


V čase 2. sv. vojny musel prerušiť štúdiá na Slovenskej univerzite v Bratislave a ako vojak Slovenskej republiky bol na Ukrajine a v Taliansku. Po vojne v r. 1946 – 1959 pracoval ako redaktor v knižnej redakcii Spolku sv. Vojtecha v Trnave, v r. 1959 – 1987 ako redaktor Katolíckych novín. V rokoch totality sa rozhodol nepublikovať svoje diela. V tomto čase odmlky sa venoval fotografovaniu. Vlastnými fotografiami obrazovo dotvára svoje básnické zbierky. O jeho básnických osudoch vznikol filmový dokument režiséra M. Mila Vo vinici Pána a Čas Herodes. Jeho básnická tvorba sa vyznačuje tematickou spriaznenosťou s básnikmi katolíckej moderny. V r. 2002 získal Cenu mesta Trnava za celoživotné dielo v oblasti literatúry, publicistiky a umeleckej fotografie. Žil v Bratislave.

Osobnosť na mesiac December 2019

Blaha Leonard

(22.12.1914 Nižný Slavkov - 13.10.1980 Trnava)

105. výročie narodenia

Speleológ, ochranár prírody

Zakladateľ prvého profesionálneho oddielu jaskyniarov na Slovensku. Dlhoročný člen Slovenskej speleologickej spoločnosti, autor a spoluautor publikácií o speleológii, podieľal sa na medzinárodnom speleologickom slovníku. Viedol komplexný ochranársky prieskum Malých Karpát. V r. 1951 objavil Gombaseckú kvapľovú jaskyňu, aj pri Važci objavil jaskyne, čím rozšíril Važecké kvapľové jaskyne. Zaslúžil sa o ich sprístupnenie. V r. 1969 bol predsedom pre turistické jaskyniarstvo pri Medzinárodnej speleologickej únii v Paríži (Francúzsko).

Osobnosť na mesiac November 2019

Hlavička František

(10.11.1924 Opoj - 31.07.2005 Trnava)

95. výročie narodenia

Básnik, rezbár, stredoškolský profesor

V r. 1949 – 1951 pracoval v Štátnom nakladateľstve v Bratislave, neskôr ako učiteľ i riaditeľ na základných, učňovských školách, na ľudových školách umenia na viacerých miestach, potom do r. 1984 ako stredoškolský profesor v Skalici, Senici a Trnave. V r. 1958 – 1963 študoval na Vysokej škole pedagogickej a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Medzi jeho záľuby patrila poézia, v neskoršom veku i umelecké rezbárstvo. Svoje diela vystavoval na niekoľkých spoločných i samostatných výstavách. V r. 1971 mu vyšla prvá básnická zbierka pod názvom Volanie. V r. 1978 sa stal predsedom MO Matice slovenskej v Trnave. V r. 1978 bola činnosť MO MS násilne prerušená. V r. 1991 založil vydavateľstvo PEGAS. Tam mu v r. 1992 vyšla zbierka Promenáda, v r. 1994 Láska. Pre deti vydal zbierku Riekanky. Patrí ku generácii básnikov Miroslava Válka a Vojtecha Mihálika.

Osobnosť na mesiac Október 2019

Holčík Juraj

(18.10.1934 Trnava - 16.05.2010 Bratislava)

85. výročie narodenia

Ichtyológ

Študoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a Biologickej fakulte KU v Prahe. Po skončení štúdia krátko pracoval v Krajskom múzeu v Trnave, v Laboratóriu rybárstva v Bratislave, v Zoologickom ústave UK v Prahe. Po návrate do Bratislavy pracoval v SNM a Ústave rybárstva a hydrobiológie. Publikoval množstvo vedeckých a populárnovedeckých prác. Zúčastnil sa viacerých vedeckých expedícií a študijných pobytov v zahraničí. V r. 1990 inicioval prechod dvoch oddelení Ústavu rybárstva a hydrobiológie do SAV a stal sa riaditeľom Ústavu zoológie SAV.

Osobnosť na mesiac Október 2019

Harminc, Michal Milan

(7. októbra 1869, Kulpin - 5. júla 1964, Bratislava)

staviteľ, architekt, projektant

Činorodý staviteľ so slovenským národným povedomím - Michal Milan Harminc, ktorý sa spolu s Dušanom Jurkovičom a Emilom Bellušom stal spoluzakladateľom modernej slovenskej architektúry.

Harminc sa narodil v rodine tesárskeho majstra v srbskej Kulpine 7. októbra 1869 ako jedno z ôsmych detí. V rodisku skončil základnú školu, v rokoch 1881 a 1882 študoval na nemeckej škole v Buľkesi, teraz Maglić v Srbsku a v rokoch 1882 – 1883 na Nemeckej akadémii v Novom Sade. Po jej absolvovaní pôsobil u svojho otca ako pomocník. Práve tu sa naučil rysovať staviteľské plány a študovať stavebné konštrukcie. Po nezhodách s otcom ako 17-ročný odišiel do Budapešti, kde sa presadil ako autodidakt.

Tu pracoval pre viacerých známych staviteľov a firmy: Začínal vo firme Neuschlosz u staviteľa Jána Nepomuka Bobuľu, u architekta Alberta Schickedanz pôsobil v rokoch 1894 – 1897. V tomto období sa v Budapešti podieľal napríklad na realizácii pamätníka na Námestí hrdinov, postaveného pri príležitosti Miléniového výročia.

Po nadobudnutí cenných skúseností a s odporúčaniami významných budapeštianskych stavebných firiem a architektonických ateliérov si ako dvadsaťosemročný 1. apríla 1897 založil vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu.

V rokoch 1897 – 1910 Harminc už sám navrhuje nájomné domy a mestské vily, letoviská a sakrálne stavby. Architektúra toho obdobia predstavovala rozmanitú zmes historizmov, eklekticizmu a nastupujúcej secesie a tieto tendencie ovplyvnili aj Harmincovu tvorbu budapeštianskeho obdobia.

V roku 1887 vstúpil do Slovenského spolku a stal sa jeho aktívnym členom. Ako podnikateľ finančne podporoval vydávanie časopisov Slovenský denník a Slovenský týždenník. Zároveň bol mecenášom mnohých slovenských študentov v Budapešti. V roku 1904 kandidoval aj do uhorského snemu za mesto Zvolen, nebol však zvolený.

Po roku 1901 vstupuje svojou tvorbou aj na územie národa, ku ktorému sa neustále hlásil - na Slovensko. Vôbec prvou stavbou, ktorú navrhol na území Slovenska bol evanjelický kostol v Pribyline (1901), ale venuje sa aj projektovaniu obytných a rodinných domov – najmä v Turci a Liptove, navrhuje administratívne budovy, banky, kultúrne domy a kostoly. V roku 1902 v Liptovskom Mikuláši navrhol vilku pre Dr. Emila Stodolu v duchu romantického secesného folklorizmu s osobitnou slovenskou izbou, v záhrade s ľudovou zrubovou stavbou s maľovanými a vyrezávanými okenicami.

Murárske a tesárske majstrovské skúšky vykonal v roku 1904. V tomto roku sa oženil, s Annou Holcovou z juhomoravskej Olešnice. Čoskoro sa im narodili dvaja synovia – Milan a Ivan a dcéra Oľga.

Na Slovensku sa začína jeho intenzívna činnosť realizáciou víťazného súťažného návrhu neoklasicistickej budovy Slovenského národného múzea v Martine (1905 – 1908). Tento projekt sa stal jeho diplomovou prácou na získanie kvalifikácie a titulu staviteľa. Dnes v budove sídli Múzeum Andreja Kmeťa v Martine.

V období prvej svetovej vojny si vďaka veľkej objednávke od garbiarskej firmy Lacko & Pálka mohol otvoriť stavebnú kanceláriu v Liptovskom Mikuláši (v rokoch 1916 – 1918) a natrvalo sa aj s rodinou presídlil na Slovensko. Bol presvedčený, že práve tu sa bude sústreďovať celý slovenský život. Tým sa končí budapeštianska etapa jeho tvorby a začína sa éra oficiálnej monumentality (1916 – 1929) - liptovské obdobie, s ktorou sú spojené jeho najvýznamnejšie diela.

Po získaní zákaziek v tatranskom regióne otvoril v r. 1919 -1922 stavebnú pobočku aj v Novom Smokovci. Dostáva veľa projekčných príležitostí a v jeho tvorbe badať odklon od vplyvov budapeštianskych pseudohistorických a secesných princípov, viac sa orientuje na európsku architektúru, ktorej silným zdrojom bolo Nemecko. V roku 1922 sa napokon s rodinou presťahoval do Bratislavy - bratislavské obdobie, kde aktívne pôsobil až do svojich osemdesiatich dvoch rokov, kedy odišiel do dôchodku.

Počas celého svojho života pracoval aj v stavovských spolkoch a združeniach. V 1920 bol zvolený za člena Ústredne všetkých staviteľských korporácii a v rokoch 1921 až 1923 pôsobil ako predseda Organizačnej jednoty staviteľov Slovenska, člen Obchodnej a priemyselnej jednoty, ale aj Slovenskej ligy a Matice slovenskej.

V Bratislave pracoval ako samostatný architekt až do ukončenia aktívnej projektovej činnosti v roku 1951. Poslednou prácou 82-ročného Harminca bol stavebný dozor na výstavbe hotela Devín. V 1953 bol menovaný prvým čestným členom Zväzu slovenských architektov. Zomrel ako 94-ročný v Bratislave.

Zomrel 5. júla 1964 v Bratislave vo veku 94 rokov.

Svojou húževnatosťou spojenou s talentom a vôľou po vzdelaní, architektonickou intuíciou, sa zaradil k nestorom slovenskej architektúry. Nezanedbateľný je aj európsky kontext jeho tvorby. Patril k architektom – staviteľom, ktorých zrodilo ešte historizujúce 19. storočie, ale ktorí zároveň vedeli kráčať s dobou, v súlade s modernými architektonickými prúdmi 20. storočia. Klasické, národné a teda tradičné princípy ho sprevádzali na ceste k tvorivému krédu pragmatického eklektika, ktorému ostal verný po celý život. 

Osobnosť na mesiac September 2019

Viktory Gustáv

(07.09.1914 Trnava - 24.12.1975 Trnava)

105. výročie narodenia

Evanjelický farár, spisovateľ, literárny historik, prekladateľ

Študoval na gymnáziu v Trnave, Teologickej fakulte v Bratislave a na univerzite v Štokholme (Švédsko) a v Uppsale (Švédsko). Ako gymnazista publikoval básne a kratšie prozaické útvary s náboženskou tematikou v rôznych periodikách. Pôsobil ako katechéta a farár v Bratislave. Debutoval didaktickou prózou Hôrny chlapci z Matejkovej (1942), neskôr sa venoval histórii a literárnovednej práci. Prekladal z latinčiny, nemčiny, švédčiny, dánčiny a nórčiny. Zanechal po sebe rozsiahle literárne dielo. Od r. 1960 až do smrti pôsobil v Trnave. V r. 1993 mu bola odhalená pamätná tabuľa na Evanjelickom kostole. V r. 1998 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Trnava in memoriam. 

Osobnosť na mesiac August 2019

Krčméry Silvester

(05.08.1924 Trnava - 10.09.2013 Bratislava)

95. výročie narodenia

Lekár

Študoval medicínu v Bratislave. Neskôr študoval v Prahe (Česko), časť štúdia strávil v Paríži (Francúzsko) a Maroku. V r. 1948 promoval v Prahe. V r. 1951 bol zatknutý. Odsúdili ho na 14 rokov odňatia slobody. Prepustený bol v r. 1964. Spolu s Vladimírom Juklom patril k zakladajúcim osobnostiam slovenského disentu. V r. 1991 mu udelil pápež Ján Pavol II. Rad sv. Silvestra. V r. 1998 ho ocenila Trnavská univerzita titulom doctor honoris causa. V r. 2010 získal Cenu Jána Langoša a v r. 2013 dostal najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Osobnosť na mesiac Júl 2019

Moyzes Štefan

(24.10.1797 Veselé - 05.07.1869 Žiar nad Hronom)

150. výročie úmrtia

Arcibiskup, národovec, zakladateľ Matice slovenskej

Gymnázium a filozofické štúdiá absolvoval v Trnave, teológiu v Pešti (Maďarsko) a v Ostrihome (Maďarsko). Za kňaza bol vysvätený v r. 1821. Pôsobil ako kaplán vo viacerých farnostiach ostrihomskej diecézy, neskôr pôsobil v Chorvátsku. V januári 1830 sa stal profesorom záhrebskej akadémie. V r. 1847 ho vymenovali za kanonika záhrebskej kapituly a zvolili za poslanca na uhorský snem. Bol podporovateľom návrhov Ľudovíta Štúra na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. V r. 1850 bol vymenovaný za banskobystrického biskupa. Spolu s ďalšími slovenskými vlastencami budoval slovenské gymnáziá. Na čele slovenskej delegácie predstúpil 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa. Dňa 3. augusta 1863 sa stal prvým predsedom Matice slovenskej. Jeho zásluhou Svätá stolica súhlasila, aby sa sviatok Cyrila a Metoda svätil 5. júla. Základná škola v Tesárskych Mlyňanoch nesie jeho meno.

Osobnosť na mesiac Jún 2019

Slovák Miroslav

(25.10.1929 Cífer - 16.06.2014 Fallbrook (USA)

5. výročie úmrtia

pilot


S lietaním začal v r. 1947 ako vojenský pilot, ktorý v pilotnej škole patril medzi najlepších. Zároveň v tom čase bol najmladším kapitánom Československých aerolínií. V marci 1953 zorganizoval únos lietadla na linke Praha – Brno (Česko), ktoré pristálo vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko). Pár cestujúcich požiadalo o azyl, keď zistili, kde pristáli. Po dvoch rokoch sa dostal do USA, kde sa stal osobným pilotom šéfa leteckej spoločnosti Boeing. Bol aj dopravným pilotom a pravidelne sa zúčastňoval leteckých akrobatických podujatí. Ako dôchodca sa stal obchodníkom.

Osobnosť na mesiac Máj 2019

Kaušitz Otto

(19.05.1909 Piešťany - 30.04.1982 Bratislava)

110. výročie narodenia

Libretista, textár, prekladateľ

Študoval na Hudobnej a dramatickej akadémii, následne na Vysokej škole obchodnej v Bratislave.. Počas štúdií člen ochotníckych a divadelných krúžkov, spevák populárnych piesní. V rokoch 1951 – 1956 bol členom speváckeho zboru a umeleckým tajomníkom v divadle na Novej scéne. V rokoch 1956 – 1958 bol redaktorom Zväzu slovenských skladateľov a koncertných umelcov, redaktorom vo vydavateľstve Supraphon a v Slovenskom hudobnom fonde. Spolupracoval ako autor a upravovateľ libriet s Gejzom Dusíkom. Je autorom vyše tisíc textov piesní a 30 libriet k operetám. Napísal libretá k viacerým operetám Gejzu Dusíka, k muzikálu Skôr než odídeš, texty k mnohým piesňam (Dedinka ty milá, Dedinka v údolí, Do zajtra čakaj, Nečakaj ma už nikdy, Podaj mi rúčku, Poprosme hviezdy, ...). Ako prekladateľ preložil veľa operiet do maďarčiny a nemčiny a tým propagoval slovenskú hudbu v zahraničí. Prekladal aj diela z maďarčiny, nemčiny a ruštiny do slovenčiny.

Osobnosť na mesiac Apríl 2019

Stummer August

(31.10.1827 Brno, Česko - 26.04.1909 Tovarníky, poch. Horné Obdokovce )

110. výročie úmrtia

Podnikateľ, politik


Bol podnikateľom v cukrovarníckom priemysle. Spoločne s bratmi Karolom a Alexandrom zakladal v r. 1865 cukrovar v Hodoníne (Česko), v r. 1870 v Doudleboch nad Orlicí (Česko), neskôr aj cukrovary vo Veľkých Topoľčanoch a Mezöhegyes (Maďarsko). Prevádzkovali cukrovar v Oslavanoch (Česko). Stummerovci kúpili trnavský cukrovar v konkurze v r. 1877, odvtedy ho riadil August Stummer. Postupne z cukrovaru vybudovali najväčší cukrovar v Uhorsku a neskôr v Československu. Investovali aj do železničnej trate, ktorá spájala železničnú stanicu s cukrovarom. S jeho menom je spojené aj založenie Poisťovacieho ústavu pre dôchodcov, zamestnancov cukrovaru. V Trnave získal členstvo v zastupiteľských orgánoch. Bol viceprezidentom a od r. 1892 prezidentom Centrálneho spolku pre cukrovarnícky priemysel v Rakúsko-Uhorsku. V r. 1884 bol povýšený v Rakúsku na baróna, v r. 1887 získal Rád železnej koruny. Bol poslancom Moravského zemského snemu. Získal viacero ocenení. Na jednej z historických budov cukrovaru v Trnave mu bola odhalená pamätná tabuľa. 

Osobnosť na mesiac Marec 2019

Režucha Jozef

(13.03.1929 Trnava - 15.07.1995 Trnava)

90. výročie narodenia

Filmový režisér

Od r. 1953 pracoval v Slovenskom filme v Bratislave ako asistent réžie a pomocný režisér, v r. 1970 debutoval filmom pre deti Zločin slečny Bacilpýšky. Jeho najznámejší film Dosť dobrí chlapi (1971) získal hlavnú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (Česko) a Štátnu cenu SSR (1972). Vytvoril desiatku významných celovečerných filmov. V r. 1979 získal Cenu Víta Nejedlého za filmovú snímku Choď a nelúč sa. V r. 1997 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Trnavy in memoriam.

Osobnosť na mesiac Február 2019

Veselý Emil

(18.04.1901 Vrbové - 02.02.1989 Piešťany)

30. výročie úmrtia

Lekár


Medicínu vyštudoval v Prahe (Česko) v r. 1925. Následne pôsobil na klinikách v Prahe, Viedni (Rakúsko), Berlíne (Nemecko) a Bratislave. V Piešťanoch pôsobil ako vedúci lekár na ženskom oddelení v Pro Patrii a Palace Sanatóriu. Kvôli židovskému pôvodu mu bol v r. 1940 pozastavený výkon lekárskej praxe, v r. 1942 dostal žltú legitimáciu. Skrýval sa na strednom Slovensku, bol však zatknutý a deportovaný do zberného tábora v Seredi, päť mesiacov ho väznili. V r. 1946 si zmenil priezvisko z pôvodného Weiss na Veselý. V r. 1946 – 1951 pôsobil v Michalovciach, potom sa vrátil do Piešťan. V r. 1951 sa stal prednostom a primárom gynekologického oddelenia, na tomto poste zotrval do r. 1973.

Osobnosť na mesiac Január 2019

Blaho Peter

(01.01.1939 Nitra - 29.05.2018 )

80. výročie narodenia

Vysokoškolský pedagóg, historik práva


Začiatkom r. 1998 sa spolupodieľal na vytvorení PraF TU. V r. 1999 ho akademický senát zvolil za dekana PraF TU, neskôr sa stal rektorom TU. Je spoluzakladateľom alebo členom redakčných rád mnohých odborných časopisov. Za svoju prácu získal viacero ocenení: Pamätná medaila KU v Prahe (Česko) (1998), Rytier commendator Rádu sv. Gregora Veľkého udeleného pápežom Jánom Pavlom II. (2001), Pribinov kríž I. triedy (2004), Cena mesta Trnava (2004), Pamätná medaila predsedu TTSK za dlhoročnú prácu pre rozvoj právnej vedy v Trnavskom samosprávnom kraji (2009), Cena Martina Palkoviča za vynikajúcu pedagogickú prácu (2012). V r. 2016 dostal titul doctor honoris causa za tvorivú a riadiacu činnosť, ktorou sa zaslúžil o rozvoj TU a za znovuobnovenie a rozvoj jej právnickej fakulty.

Osobnosť na mesiac December 2018

Ježík Karol

(03.12.1953 Trnava - 14.12.1998 Bratislava)

20. výročie úmrtia

Novinár


Pôsobil v Československej tlačovej kancelárii ako športový redaktor. Po novembri 1989 pracoval ako zástupca šéfredaktora denníka Smena, neskôr ako šéfredaktor. Po politických zásahoch do vydavateľstva Smena založil denník SME, ktorý vychádza od r. 1993. V rámci súťaže Novinárska cena sa od r. 2004 udeľuje Cena otvorenej spoločnosti venovaná pamiatke Karola Ježíka. Od r. 1999 sa každoročne organizuje Memoriál Karola Ježíka v sálovom futbale. Ocenenia: Krištáľové krídlo in memoriam, Čestné občianstvo mesta Trnava in memoriam v r. 1999, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam, Cena slovenského syndikátu novinárov Mercurius veridicus ex Slovakia za celoživotné dielo v oblasti žurnalistiky in memoriam.

Osobnosť na mesiac November 2018

Hajmássy Anton

(28.12.1916 Kvetoslavov - 01.11.1978 Trnava)

40. výročie úmrtia

Tréner, pedagóg, publicista


Študoval na gymnáziu v Trnave, na LF a na FiF UK v Bratislave. Ako stredoškolský profesor učil v Partizánskom a v Trnave. Bol popredným atlétom. V roku 1938 získal titul juniorského majstra Československej republiky v behu na 110 m prekážok. Po skončení aktívnej činnosti sa venoval mladým atlétom. Vychoval mnohých československých reprezentantov. V roku 2003 mu bola udelená Cena mesta Trnava in memoriam za rozvoj trnavskej atletiky a jeho meno od septembra toho roku nesie atletický štadión Slávie v Trnave. V roku 2007 ocenený Pamätnou medailou predsedu TTSK in memoriam.

Osobnosť na mesiac Október 2018

Sentiváni Martin

(20.10.1633 Liptovský Ján - 29.03.1705 Trnava)

385. výročie narodenia

Filozof, polyhistor, encyklopedista, redaktor, profesor


Jezuita, filozofiu študoval vo Viedni (Rakúsko), teológiu v Trnave a vo Viedni. V r. 1656 – 1661 profesor kolégia a prefekt mariánskej kongregácie v Trnave. V r. 1668 – 1670 prednášal 89 na univerzite v Trnave. Súčasne bol správcom kníhtlačiarne, zaslúžil sa o vydávanie a zostavovanie kalendárov Calendarium Tyrnaviense (1675 – 1703), o dobudovanie univerzitnej knižnice v Trnave a v r. 1690 vydal jej katalóg. Jeho najvýznamnejším dielom je 3-zväzkové vydanie rozpráv Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea...(1689 – 1709), ktoré je súhrnom poznatkov z filozofie, prírodných vied, medicíny, techniky a hospodárstva. Napísal a tlačou vydal 56 prác, hlavne z oblasti teológie, ale i exaktných vied.

Osobnosť na mesiac September 2018

Huszár Tibor

(16.06.1952 Reca - 11.09.2013 Modra-Harmónia )

5. výročie úmrtia

Fotograf, pedagóg


Absolvoval pezinské gymnázium, v rokoch 1976 - 1983 študoval v Prahe na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU), na katedre umeleckej fotografie. Potom pôsobil v americkom New Yorku ako hosťujúci umelec. V roku 2003 vyučoval fotografiu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2004 učil na Akadémii dramatických umení v Banskej Bystrici predmet dokumentárna fotografia. Počas celej svojej tvorby ostal Tibor Huszár verný klasickej čiernobielej fotografii na film. Z jeho voľnej tvorby je známy cyklus Cigáni. Fotografovaním tohto etnika sa zaoberal viac ako 15 rokov. Venoval sa aj portrétovaniu osobností svetového umenia a kultúry a tiež slovenských spisovateľov. Vydal niekoľko publikácií napr. Cigáni, Portréty, Koloman Sokol, Návrat späť a ďalšie. Vytvoril aj fotografické cykly Nežná revolúcia, Vzbury vo väzniciach, Indiáni (Mexiko) a iné. Vystavoval doma i v zahraničí. V r. 2011 získal Európsku cenu Trebbia

Osobnosť na mesiac August 2018

Štefunko Fraňo

(04.08.1903 Vlčkovce - 06.04.1974 Martin )

115. výročie narodenia

Akademický sochár, pedagóg


Po štúdiách umenia v Prahe sa v roku 1932 presťahoval do Martina. Bol redaktorom výtvarnej rubriky Slovenských pohľadov, inštruktorom rezbárskeho kurzu Ústavu pre zveľaďovanie činností a konzervátorom SNM. Dva roky po svojom príchode do Martina začal tvoriť samostatne a stal sa jedným zo zakladateľov slovenského sochárstva. Popri podobizniach mnohých významných osobností slovenských dejín, akými sú Pavol Országh Hviezdoslav či Ján Kollár a pomníkoch (Miloslav Schmidt), sa venoval aj monumentom z oblasti slovenskej histórie (národní dejatelia, svetové vojny, Slovenské národné povstanie). Autor sochy Thálie vo foyer Divadla Jána Palárika v Trnave. Bol činný aj literárne. Autor knihy o Jánovi Koniarkovi a o rodnej obci Vlčkovce.

Osobnosť na mesiac Júl 2018

Urbánek Ferko

(31.07.1858 Vsetín - 10.12.1934 Bratislava)

160.výročie narodenia

Spisovateľ, dramatik


Pochádzal z rodiny staviteľa. Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, v Ostrihome a v Banskej Bystrici. V roku 1877 vážne ochorel. Po zotavení pracoval ako lekárnický praktikant, notársky pomocník, poštový úradník. V rokoch 1904 – 1923 pôsobil ako tajomník Spolku sv. Vojtecha v Trnave a od roku 1921 pôsobil dva roky ako knihovník vo Verejnej knižnici mesta Trnavy. Všestranne národne, kultúrne a najmä literárne činný dejateľ vo viacerých literárnych žánroch, pričom ťažisko jeho tvorby spočívalo v dramatickej oblasti. Významný autor národných, ľudovo zameraných hier a drám, ktorými sa zaradil medzi klasikov slovenskej dramatickej tvorby. Autor 51 divadelných hier pre ochotnícke javiská, tlačou vydal 35 hier. Spolumajiteľ tlačiarne Urbánek a spol. v Trnave. V roku 2014 mu v Divadle Jána Palárika v Trnave odhalili bustu.

Osobnosť na mesiac Jún 2018

Jaczová-Teplá Eva

(31.01.1920 Piešťany - 18.06.1998 Bratislava)

20.výročie úmrtia

Baletná umelkyňa, choreografka, učiteľka, dramaturgička


Štúdium na Baletnej akadémii v Budapešti absolvovala roku 1939. V r. 1939 – 1956 pôsobila ako sólistka baletu SND v Bratislave, ako dramaturgička baletu SND, súčasne ako sólistka baletu divadla Umění lidu v Prahe (Česko), externá učiteľka klasického tanca na Štátnom konzervatóriu, v r. 1979 – 1986 umelecká zástupkyňa riaditeľa Hudobnej a tanečnej školy v Bratislave. Prvá titulárna dramaturgička v histórii slovenského baletu. Spoluzakladateľka tanečného školstva na Slovensku, zakladateľka Hudobnej a tanečnej školy. Bola autorkou prvých slovenských odborných publikácií o balete (Učebnica klasického tanca, Balet SND a rôznych štúdií v oblasti pedagogiky a histórie slovenského baletu). Publikovala v mnohých novinách a odborných časopisoch kritiky o baletných predstaveniach a rôzne odborné články. Ako pedagogička vychovala mnoho vynikajúcich sólistov pre slovenské súbory. Jej zásluhou sa podarilo dostať baletné umenie na Slovensku na vysokú profesionálnu úroveň.

Osobnosť na mesiac Máj 2018

Wetzler Alfréd

(10.05.1918 Trnava - 08.02.1988 Bratislava )

100. výročie narodenia

Spisovateľ, publicista


Autor autobiografického románu o svojom úteku z koncentračného tábora. Pracoval ako robotník. V r. 1941 bol za sabotáž v tehelni zatknutý. V r. 1942 – 1944 bol väznený v koncen-tračnom tábore Auschwitz-Birkenau (Poľsko), odkiaľ sa mu 7. apríla 1944 podarilo utiecť spoločne s Rudolfom Vrbom. O hrôzach informovali židovských predstaviteľov v Žiline, kde spísali 32-stranovú výpoveď, ktorá sa stala známa ako Wetzlerova a Vrbova správa. V r. 1945 vydal brožúru Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí. Napísal ju dokumentárne a faktograficky, čo len zvýšilo jej presvedčivosť. Po skončení 2. sv. vojny pracoval ako redaktor a robotník. Počas svojho života sa nedočkal žiadneho uznania. Až v r. 1997 mu prezident SR udelil Rad Ľ. Štúra II. triedy in memoriam. V r. 2006 mu v Trnave odhalili pri synagóge pamätnú tabuľu. V r. 2007 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Trnava spolu s Rudolfom Vrbom in memoriam za humánny prístup k životu a lásku k blížnemu prejavenú aj v najťažších životných chvíľach. Prezident SR mu udelil štátne vyznamenanie Kríž M. R. Štefánika I. triedy in memoriam za účasť v protinacistickom odboji s nasadením vlastného života. V r. 2008 bol ocenený Pamätnou medailou predsedu TTSK in memoriam.


 

Osobnosť na mesiac Apríl 2018

Jurík Marián

(05.04.1933 Trnava - 09.02.1999 Bratislava)

85. výročie narodenia

Muzikológ, publicista


Pôsobil ako redaktor v rozhlase, v televízii, v denníku Smena, bol riaditeľom Slovkoncertu, šéfredaktorom Opusu, umeleckým šéfom Opery SND i zakladajúcim redaktorom a neskôr šéfredaktorom dvojtýždenníka Hudobný život. Bol stálym spolupracovníkom Slovenského rozhlasu, externým pedagógom VŠMU, dlhoročným podpredsedom výboru SHF, predsedom Slovenskej hudobnej únie, Slovenskej muzikologickej asociácie a Umeleckej besedy Slovenska. Napísal niekoľko monografií slávnych interpretov. Bol vedúcim autorského kolektívu a spoluautorom viacerých publikácií (Malej encyklopédie hudby, Malej encyklopédie filmu, Encyklopédie dramatického umenia na Slovensku, Hudobného terminologického slovníka a publikácie 100 slovenských skladateľov). Napísal niekoľko monografií slávnych interpretov (Sviatoslav Richter, Emil Gilels, Maria Callasová, David Oistrach). V r. 1995 mu Hudobný fond udelil Cenu Jozefa Kresánka za celoživotnú kritickú a redaktorskú aktivitu.

Osobnosť na mesiac Február 2018

Lackovič Otto

(05.04.1927 Hlohovec - 04.02.2008 Praha (Česko)

10.výročie úmrtia

herec


V r. 1944 odišiel bojovať do SNP, kde bol ťažko ranený. Po skončení vojny začala jeho herecká kariéra. Pôsobil v Nitre, Michalovciach, Prešove a Žiline. Potom prijal ponuku účinkovať v Divadle satiry v Prahe (Česko) od Jana Wericha. Od r. 1962 účinkoval v Městských divadlech pražských. Hral polesného v známom filme Juraja Jakubiska Nevera po slovensky i v seriáloch Bylo nás pět, Synové a dcery Jakuba skláře, Rodáci, 30 případů majora Zemana a aj vo filmoch Nesmrtelná teta, Trhala fialky dynamitem, Sestričky či Bumerang. Bol ocenený za celoživotné majstrovstvo v dabingu, v sérii o Vinnetuovi daboval napríklad svojim typickým chrapľavým hlasom zloducha Rollinsa. V r. 2008 získal Pamätnú medailu predsedu TTSK in memoriam.


 

Osobnosť na mesiac Január 2018

Dopjera Ján

(06.07.1893 Stráže - 03.01.1988 Oregon, USA)

30.výročie úmrtia

Husliar, výrobca hudobných nástrojov, vynálezca


Za husliara sa vyučil u otca. Okolo r. 1908 sa s ním vysťahoval do USA, okolo roku 1922 začal v Los Angeles (USA) vyrábať bendžá a gitary. Po dlhých experimentoch v októbri 1926 požiadal o patent na celokovovú gitaru. V r. 1928 založil s bratmi novú firmu. Pôvodca brnkacieho nástroja dobro, 4 – 8 strunovej verzie gitary, ktorá sa vyznačovala 12-palcovým kovovým rezonátorom. Spolu s gitaristom Artom Simpsonom vyrobili v r. 1932 niekoľko rezonátorových gitár s magnetickým snímačom, ktoré sa považujú za vôbec prvé priemyselne vyrobené elektrifikované gitary na svete. Jeho pamiatke je venovaný medzinárodný hudobný festival Dobrofest Trnava. Pamiatke Johna Dopyeru je venovaná aj Dvorana slávy dobra v Trnave − je to prvé a jediné múzeum rezofonických nástrojov nielen na Slovensku, ale i v Európe. V r. 2003 získal Čestné občianstvo mesta Trnavy in memoriam.

Šošoka Jozef „Dodo“

(16.03.1943 Hronské Kosihy - 21.11.2008 Piešťany )

Džezový hudobník, bubeník, perkusionista


Vyštudoval Pedagogickú fakultu v Nitre a v r. 1988 Berklee College of Music v Bostone (USA). Patril medzi najznámejších slovenských džezmenov, bol zakladateľom Slovenského džezového kvarteta. Organizoval medzinárodné projekty a spolupracoval s veľkým množstvom významných osobností džezu. Vychádzal z hard bopového štýlu, ktorý transformoval do osobitého prejavu. Spájal v ňom rôzne exotické vplyvy – africkej hudby a Blízkeho východu. V kontexte slovenského džezu sa mu podarilo vytvoriť osobitý spôsob hry na nástroji, ktorý bol ocenený aj v zahraničí a konfrontovaný na koncertoch s významnými hudobníkmi z rôznych krajín sveta. Nositeľ americkej ceny Leo Danihelsa za hudbu, SHF mu udelil cenu za celoživotné dielo, propagáciu džezu doma i v zahraničí a za vernosť džezu. V r. 2008 získal Pamätnú medailu predsedu TTSK.

Hell, Maximilián

15. 5. 1720 Štiavnické Bane – 14. 4. 1792 Viedeň, Rakúsko

matematik, astronóm


Základné školské vzdelanie získal v Štiavnických Baniach, gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici. V roku 1738 vstúpil v Trenčíne do jezuitskej rehole, po dvoch rokoch odchádza študovať filozofiu, matematiku a históriu na univerzitu vo Viedni.

V roku 1745 prichádza do Levoče, kde dva roky pôsobí ako profesor latinčiny, gréčtiny, dejepisu a zemepisu na jezuitskom gymnáziu. Vysvätený za kňaza bol v roku 1750 a po vysviacke v 1751 ho rád vysiela do Banskej Bystrice, kde učil na jezuitskom gymnáziu, krátko na univerzite v Trnave. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie a hneď odchádza do Kluže, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň a zriadil nové kolégium.

V roku 1755 bol poverený vykonávať funkciu riaditeľa univerzitného observatória vo Viedni, ktorú vykonával až do svojej smrti. Observatórium sa stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburskej monarchii. Hell pôsobil zároveň ako dvorský astronóm a matematik a profesor mechaniky na univerzite vo Viedni.

Osobitnú zásluhu má pri vybudovaní hvezdární v Kluži, Budíne, v Jágri a astronomického observatória v Trnave, ktoré vzniklo z jeho iniciatívy počas jeho pôsobenia na Trnavskej univerzite. Najväčšou udalosťou v živote Hella ako astronóma bola expedícia za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, kde pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. V rokoch 1757 - 1792 vydával astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme. Okrem toho vydal 26 vedeckých štúdií.

V roku 1775 spracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni a vypracoval historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky.

Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rad anglickej vlády (rad Kráľovskej spoločnosti). Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Na počesť M. Hella je pomenovaná planétka (3727) Maxhell

Napíšte nám

Máte nápad alebo otázku na našu knižnicu? Neváhajte nám napísať, sme tu pre Vás.

Typy dokumentov:

Výber dokumentov publikovaných v rokoch:

Termín vypracovania oznámi knižnica na základe poradovníka.

Čo nám ešte chýba?