icon 360
Zobraziť štandardnú verziu stránky

Juraj Fándly

(21. 10. 1750 Častá - 7. 3. 1811 Doľany)

spisovateľ, národný buditeľ, zakladajúci a jeden z najaktívnejších členov Slovenského učeného tovarišstva, autor početných osvetových a ľudovýchovných prác, popularizátor poľnohospodárskych poznatkov, zdravovedy, národných dejín, básnik, stúpenec osvietenského jozefinizmu a katolícky kňaz. 

Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave hrdo nesie jeho meno vo svojom názve.

Niekoľko slov o ňom:

Juraj Fándly sa narodil 21. októbra 1750 v obci Častá do chudobnej remeselno-roľníckej rodiny. Po smrti otca sa matka s deťmi presťahovala do susednej dediny Ompitál (dnešné Doľany), kde malý Juraj navštevoval triviálnu školu. V Svätom Jure chodil do piaristického gymnázia, potom putovali do kláštora Petrínov Pavlínov v Šaštíne, kde matka získal prácu ako gazdiná a kraviarka. Tu sa malý Juraj prvýkrát zoznámil s kláštorným životom. Ďalšie gymnaziálne vzdelanie získal u františkánov v Márie Hátu, u kapucínov a u petrínov.

Ako chovanec ostrihomského arcibiskupa začal študovať teológiu v Budíne, od roku 1773 pokračoval v seminári v Trnave. 15. februára 1777 bol vysvätený za katolíckeho kňaza a jeho prvým kaplánskym pôsobiskom sa na tri roky stala Sereď. Krátko pôsobil v Lukáčovciach a od roku 1780 v Naháči, kde prežil celý svoj aktívny život. Jeho fara bola najbiednejšia v celom trnavskom vikariáte. Naháčski farníci boli chudobní a farské role, ktoré mali byť hlavným prameňom obživy, boli „kamenisté pustáky.“ Keď v roku 1804 Fándlyho navštívil na fare v Naháči dekan Ján Abrecht, zapísal do protokolu: “Terajšia budova fary je taká špinavá, že sa to nedá opísať. Dvor so stajňami je na vŕšku, celá budova je v údolí a v každej chvíli hrozí priamo spadnutím; všetka špina z dvora a zo stajní steká do komory a do izieb, v daždivom počasí prichádzajú žaby pod povalu plnú myší a takú popraskanú, že svetlo presvitá pri lôžku... za vetra sa celá budova trasie, za dažďa prší do všetkých izieb, cez škáry v dverách a v múroch, ako aj cez obloky zastreté papierom fučí vietor. V každom prípade farárovi neostáva nič iné, ako očakávať smrť“. Preto nečudo, že Fándly vo svojej básni narieka:

„Ó Naháč! Naháč! Mne nežičlivý Naháč Hviezdy a božstvá!

Ocente moje zásluhy pre tolké námahy vy ma povýšte!

Ó Naháč! Naháč! Môj nešťastný Naháč Hviezdy a božstvá!

Počas strastného kaplánovania niesol som nespočetné bremená.

Ó Naháč! Naháč! Mne nežičlivý Naháč Hviezdy a božstvá!

Už počas štúdií nadviazal kontakt s bernolákovskou mládežou študujúcou na generálnom seminári v Bratislave a po prijatí bernolákovského spisovného jazyka sa stal jeho významným propagátorom.

„Pomyslite bratové, aký pošmúrny vek, aké blatisté stoleto prežili naši Slováci. Včil nám svitli osvícené časy, keď z rečú s písamámi, vydanýma knihami móžeme našu reč, náš národ, keď nie hneď k zlatému, ponajprv k stríbrnému veku povýšiť.“ Týmito slovami reagoval Juraj Fándly, na kodifikovanie kultúrnej západoslovenčiny v roku 1787 za spisovný jazyk. Ako blízky spolupracovník Antona Bernoláka bol jedným z prvých, ktorý začal nový jazyk propagovať a písať ním svoje literárne diela.

Bol nadšeným šíriteľom reforiem Jozefa II., odsudzoval náboženský fanatizmus a keďže pochádzal z chudobnej rodiny a poznal pomery, v akých žili ľudia na slovenskej dedine, zameral sa na pomoc najbiednejším vrstvám obyvateľstva. Ako naháčsky farár v tomto vykonal neuveriteľne veľa práce. Stal sa faktorom šaštínskej manufaktúry a naučil priasť bavlnu svojich chudobných farníkov, aby odohnal hroziaci hlad. Bol dedinským zelinkárom a lekárom a zameral sa na zvýšenie úrovne obrábania pôdy u naháčskych roľníkov. Všetka táto činnosť sa odráža aj v jeho spisovateľskom a ľudovovýchovnom diele.

Pravdepodobne už v rokoch 1787 – 1788 mal napísané prvé dva diely Dúvernej zmlúvy medzi mníchom a diáblom, v ktorej ostro kritizoval praktiky žobravých mníchov. Vydal ju však až v roku 1789, lebo súhlasil, aby jeho rukopis upravili mladí seminaristi z bratislavského seminára podľa pravidiel nového Bernolákovho pravopisu. Bolo to prvé literárne dielo vydané v bernolákovčine. Dúverná zmlúva je Fándlyho literárne najcennejšie dielo, vtipné a polemické. Hoci autor zdôrazňoval, že jeho zámerom je len „kratochvílit“ a „zabavuvat“ čitateľov, jeho kritika vtedajšej podoby mníšskeho života prudko zasiahla cirkev a vyvolala silný odpor cirkevnej hierarchie. Vzápätí nasledovala ostrá výmena názorov s J. I. Bajzom, ktorý obhajoval biblickú staročeštinu a ktorá je známa ako tzv. bernolákovské polemiky. Tretí a štvrtý zväzok Dúvernéj zmlúvy Fándlymu cirkevná cenzúra zhabala a zakázala mu akúkoľvek literárnu činnosť. Fándly však neposlúchol, za čo bol odsúdený na štrnásť dní cirkevného väzenia v kláštore trnavských františkánov v Trnave.

Nákladom Slovenského učeného tovarišstva sa Fándlymu podarilo vydať štyri zväzky Piľného domajšého aj poľného hospodára (1792 – 1800), Compendiata historia gentis Slavae – „Históriu Papánka zretedlnejšú” (1793), Zelinkára (1793) a dva zväzky Príhodných a svátečných kázní (1795, 1796).

Piľní domajší a poľní hospodár pojednával o progresívnych spôsoboch hospodárenia, oboznamoval s novými plodinami a učil sedliakov lepšie využívať svoj majetok. „Už techda, milí hospodáru, na krátko ťa po tejto dlhej predmluve napomínam k pilnej práci, k mírnosťi a strídmosťi. Tieto tri veci ňech sú tvuj prvňí hospodárskí rád. Jestľi si ľeniví, viňdi aspoň pre ukráceňí času do poľa, iď k mravcovi, už sa od ňeho pilnosť a usilováňí...nauč sa, jako sa máš ti s tvoju čeládku, oddálení od domu, pri dome a ňém piľno a pracovite obracať.“

Je to v podstate osemdielna encyklopédia, prvé štyri diely vyšli za Fándlyho života, dva sa zachovali v rukopise a o siedmej a ôsmej časti sa dozvedáme z iných spisov. Každý zväzok má svoju špecifickú náplň – Fándly začína radami na pozdvihnutie poľnohospodárstva, pokračuje praktickými radami ako pracovať podľa kalendára, zaoberá sa zootechnikou, technológiou spracovávania poľnohospodárskych produktov, nemocami a ich liečením, chovateľstvom koní, chovateľstvom oviec a kôz, chovom ošípaných a v poslednej časti rozoberá „chov krídelného liedu“.

V roku 1793 vyšiel Zelinkár. Fándly v úvode zdôrazňuje, že ide o kompiláciu z mnohých nemeckých a latinských kníh a v diele vystupuje ako editor a upravovateľ. Zelinkára charakterizuje ako príručku. Cieľom Zelinkára bolo „naučiť dedinský ľud jako využívať rozličné liečivé byliny a recepty na choroby hlavy, hrdla, úst a jazyka, hrudníka, srdca, prsníkov, brucha a iných častí ľudského tela a jako si zachovať zdravie na dlhý život“.

Inšpiratívny je jeho recept na dobré zdravie a dlhý živor, kde odporúča užívať štyri pilulky:

„1. srdca dobrota

2. mysle veselosť

3. strédmost v strove s trúnku

4. lahodné tela pohibuvání anebožto prochácka“

 

V diele Compendiata historia gentis Slavae – „Históriu Papánka zretedlnejšú” (1793), ktorú spracoval podľa diela Juraja Papánka História gentis Slavae, sa zaoberá dejinami Veľkej Moravy. Veľkú Moravu opisuje ako kráľovstvo a Svätopluka ako slovenského kráľa a týmto dielom prispel k pestovaniu veľkomoravskej tradície.

Po roku 1800 vydal spisy O úhoroch aj včelách rozmlúvání mezi úradskíma a richtárom (1801), Slovenský včelár (1802) a aj niekoľko menších spisov náboženského obsahu.

Jednou z najznámejších Fándlyho básní je idylická báseň napísaná v časomiere s početnými autobiografickými znakmi Prátelské porozumeňí (1807). Latinská báseň Gemitus et lamentatio (1805, Vzdych a nárek) je Fándlyho osobným vyznaním zo sklamania v živote.

Aj keď mnohé Fándlyho popularizačné práce sú z veľkej časti inšpirované cudzojazyčnými predlohami, nemožno im uprieť ani ich literárnu hodnotu. Fándly ich výrazne obohatil predovšetkým svojím rozprávačským talentom. Navyše do nich zaradil aj niektoré zo svojich vlastných básní.

V roku 1792 sa stal členom Slovenského učeného tovarišstva, kde aktívne pracoval. Spolok mal za cieľ vydávanie kníh v bernolákovskom jazyku. Prostredníctvom nich šíril osvetu a kultúru v záujme mravného pozdvihnutia slovenskej pospolitosti. Knihy sa tlačili v Jelínkovej tlačiarni v Trnave. Ak Antona Bernoláka považujeme za mozog tohto spolku, Jur Fándly bol jeho srdcom a dušou. Patril medzi jeho najaktívnejších členov a pôsobil ako archivár a pokladník.

Fándlyho národno-buditeľské snahy sa organicky spájali s politickými a sociálnymi požiadavkami slovenského poddaného ľudu a remeselníctva. V súvislosti so zákonom z roku 1791 - 92 v prospech maďarčiny žiadal dokonca zavádzať do škôl slovenčinu ako vyučovací jazyk. Napísal: „O volakerí rok uvidí učení svet, že slovenskí jazik a jeho písebné pero vždicky sa môže inším rečám a vtipom v Európe vichválením, z velkú chválu pripodobniť jak duchovníma, tak svetskíma knihama“.

    V roku 1807 odchádza strácajúci zrak na odpočinok do Dolian, kde po piatich pokojných rokoch v roku 1811 umiera. Ako píše v óde Prátelské porozumeňí: „Kde som mal za mladu radost, v tomto míste radostném, tam som sa na starost usadzil, k pokoju poslednému.“ 

    Aj keď osudom ťažko skúšaný Fándly sa mnohokrát sklamal, celé svoje životné úsilie zameral v prospech pozdvihnutia slovenského ľudu a mal hlavnú zásluhu na širšom uvedení bernolákovčiny do literatúry a publicistiky. Na sklonku života tento veľký národovec svojim rodákom odkázal: „Pretože moje pero nemalo doteraz nijakého mecenáša, lež skôr mnohých prenasledovateľov, tebe, slávny slovenský národ, toto moje dielo ponížene dávam, darúvam, zasväcujem a venujem. Pamätaj, že celému ľudskému pokoleniu je vrodený ten pud, že vždy ochraňuje a obraňuje svoj rod“.


Na západnom Slovensku viaceré hmotné pamiatky pripomínajú Juraja Fándlyho:

  • Pamätná fara u v Naháči, kde v roku 1990 vzniklo múzeum  a pamätná tabuľa z roku 1910 na budove fary
  • Knižnica v Trnave pomenovaná po Jurajovi Fándlym
  • Rodičovský dom v Doľanoch s pamätnou tabuľou
  • Pomník Juraja Fándlyho v Doľanoch z roku 1926, ktorý dala postaviť Matica slovenská
  • Fándlyho fara v Seredi, kde sídli Mestské múzeum v Seredi
  • Náhrobný pamätník v Doľanoch, postavený v roku 1950 Spolkom sv. Vojtecha v Trnave pri príležitosti 200. výročia narodenia, symbolicky umiestnený v centrálnej časti, lebo miesto posledného odpočinku Juraja Fándlyho nepoznáme 

Galéria

Napíšte nám

Máte nápad alebo otázku na našu knižnicu? Neváhajte nám napísať, sme tu pre Vás.

Typy dokumentov:

Výber dokumentov publikovaných v rokoch:

Termín vypracovania oznámi knižnica na základe poradovníka.

Čo nám ešte chýba?