icon 360
Zobraziť štandardnú verziu stránky

Benjamín Škreko

In perpetuum

.

Odchádza rok, tak už sa mu to kráti.

Berie sa vážne, skoro ako my.

Pri víne ráta nálezy a straty,

kým neupadne sladko do kómy.

 

Polnoc je krutá lekárnická váha:

starý je mŕtvy, nový začatý.

A čo tie dlhy? Kam ich koreň siaha?

Zvýšilo na chlieb? Bude na šaty?

 

Všetci sa tešia na vysoký kredit;

aj ten, čo dáva, aj ten lakomý.

Len aby národ čaj nemusel riediť

a somár s volom nebol na koni.


Šlabikár

.

Chodník horou.

Kam ma vedie?

Potkýna ma

čučoriedie,

bijú hraby.

Slnka nieto,

mraky, vietor,

z neba laná.

Prvá pomoc

pre Amorov?

No len aby!

 

Ešte nie si

odhodlaná

jesť z tých plodov.

Moje ruky

posmelia ťa

živou vodou.

Čítam prstom

tvoje telo

v mladej koži.

Čertovská noc.

A tá búrka -

doslov boží.

Oko a ruka

.

Akú má oko nevídanú silu

a ruka aký nečakaný cit!

Pohľad vie pohyb hodín zastaviť,

aby mal dotyk čas pohladiť milú.

 

Dva zmysly. Slúžia láske bez omylu,

dvíhajú pár až na hrot pyramíd.

Akú má oko nevídanú silu

a ruka aký nečakaný cit!

 

Keď nám bes doby priloží zbraň k tylu,

zostanem s tebou, a ty neodíď.

Nechcem ti umrieť, len sa narodiť,

a ty ma stískať po poslednú chvíľu.

 

Akú má oko nevídanú silu

a ruka aký nečakaný cit!


Pravda o pravde

.

Hľadal som pravdu. Najprv doma.

S priateľmi. Pri hrách. V rámci školy.

Každý ma poslal do paroma.

Dnes už viem, ako pravda bolí.

 

Dnes už viem, ako pravda bolí.

Zmučený občas do stien tlčiem.

Svet má k nej prístup ledabolý,

začína ju už hnať aj z krčiem.

 

Začína ju už hnať aj z krčiem,

sám som tam so lžou občas padol.

Najprv len zľahka, neskôr prudšie...

Až som už pil len s prvou zradou.

Benjamín Škreko
Ružena Šípková

Ružena Šípková

Ako sme ľutovali Slovenskú poštu

           Môj nevlastný otec bol spoločenský človek, mal široký okruh známych. Patrila k nim aj pani Kamila. Kontaktovala sa s nami i po otcovej smrti. To už však žila vo vzdialenej obci v domove sociálnych služieb. Mojej mame často telefonovala a už sme si zvykli na jej výmysly: „Ruženka, prosím ťa, mohla by si mi poslať nejaké časopisy? Mohla by si mi kúpiť okuliare aj s puzdrom? A mohla by si mi, prosím, požičať 10 eur?“

     Mama tieto jej rozmary s pochopením zvládala, no raz nás Kamila naozaj šokovala: zatelefonovala nám, že z vďaky za našu všestrannú pomoc nám poštou pošle zajaca. „Preboha, akého zajaca?“ spýtala sa do telefónu mama. „Odraného, vypitvaného, dobre zmrazeného, môžete si ho upiecť,“ vysvetľovala veselo Kamila. Mama prevrátila oči a pustila sa akčnú známu prehovárať, aby to nechala tak. Ale tá si húdla len svoje. To smrdí „prúserom“, povedali sme si a pevne sme dúfali, že tento plán upadne do zabudnutia.

Pár týždňov sa naozaj nič nedialo. No v jeden krásny, veľmi horúci júnový deň nám Kamila oduševnene telefonovala. Zajaca vraj poslala. Poobede nám ho kuriér dovezie. Veď mu dobre zaplatila, aby sa poponáhľal.

Čakali sme, ale v ten deň nikto neprišiel. Ani na druhý. Len Kamila, teraz už poriadne nervózna, nás bombardovala telefonátmi. Na tretí deň dostala moja mama esemesku, že má na pošte balík. Išla ho teda so zlou predtuchou prebrať. Vrátila sa bez balíka, poriadne rozladená. Vysvetľovala: „Tá zásielka bola celá potečená a smradľavá. Odmietla som ju prevziať. Keď sa ma pracovníčky pošty opýtali, čo majú s ňou urobiť, poradila som im, nech ju švacnú do najbližšieho kontajnera...“

V tej chvíli zavolala Kamila a začala sa s mojou mamou hádať. Vraj mala zajaca namočiť do octu, potom by sa mäso dalo spotrebovať. A ak už nič iné, mala si aspoň z balíka vziať tú krásnu ikebanu, ktorá tam bola priložená. Mame sa ledva podarilo rozhovor ukončiť. Potom si len vzdychla: „Pán Boh s nami a zlé preč...“ Nevedeli sme, či sa smiať alebo plakať. Napokon došlo na smiech cez slzy. Mama mi totiž ukázala esemesku od pošty v Seredi. Stálo v nej, že zásielku si treba prevziať do polovice júla. Keď sme si predstavili, ako by zajac mesiac smrdel na pošte... Kládli sme si otázku, kto je popletenejší, či Kamila alebo Slovenská pošta.

Po chvíli som sa začala chichúňať ešte viac, lebo som si spomenula na príhodu zo strednej školy. Raz cez veľkú prestávku predsedníčka triedy prišla s hádankou – paródiou na televíznu reklamu na aviváž: „Leží to v koši na bielizeň a strašne to smrdí. Čo je to?“ Veru sme nevedeli a ona víťazoslávne zahlásila: „Zdochnutý zajačik Azuritko.“ Dobre sme sa na tom zabávali. Zrazu sa otvorili dvere a vošla prísna profesorka. Hneď na prahu sa opýtala: „Dievčatá, čo vám je také smiešne? A čo to tu tak strašne smrdí?!“ Nechápala, prečo sme po tejto otázke od smiechu doslova padli na lavice.

Vtedy som ešte netušila, že zajačikovi v koši na bielizeň bude konkurovať zajačik v balíku. No, bol kvalitný, aj keď sa zrejme nevolal práve Azuritko. Občas je namieste poľutovať niektoré pracovníčky a pracovníkov Slovenskej pošty.

Peter Radványi

Lockdown po trnafsky

Očúvam a já nevím, čo sa neskaj šetcá ondzá s tým logdaunom. Vizerá to, že sa toho oného bojá. Mne je to ganc egál, any nevím čo to je a jak to vóbec chucí. Ale mosíš na to ícit fištrónom. Šak už Tóni báči Bernolák vyprával o spodobuvání spoluhlásek a ked si dobre pamatám ze školy, jeho heslo znelo – Píš jako očuješ. Log je jako logat a gúgel mi k temu vyhodzil, že daun je po anglický néčo jako dolu. Jasné jak facka. Je to zicher pozdrav z nejakého toho ich anglánskeho pabu, len namísto na zdraví tam povedzá logdaun a logajú a slopú na ex a do dna až pokál neny pohár prázny. Ná, nemám recht? Takže to by sme mali - a aby nám šeckým nevyschlo v hube, vantajm na zdraví a nextajm logdaun!


Aktualizácie, ktoré priniesol dnešok

Knihy

  • Fjodor Michailovič Dostojevský – Zločin a test
  • Jules Verne – 5 týždňov v karanténe
  • Jack London – Biely tesťák
  • Jules Verne – Dva roky dištančných prázdnin

Piesne

  • Test Around The Clock
  • Let´s Test Again
  • Test sem, test tam, nám už je to všetko jedno

Filmy

  • Štyria tankisti a test
  • Prelet nad kukučkiným testom

Menu

  • Kuracie prsia v testíčku
  • Testovin

Nadávka

  • Koronovaný somár

Heslo

  • S koronavírusom na večné časy!

Pozdrav

  • Test práci!

Schizofrénia

  • Pozitívne naladený s negatívnym testom vo vrecku

Výroky

  • Testujem, teda som
  • Prišiel som, videl som, otestoval som sa
  • Keď ste si ma otestovali, tak si ma aj zjedzte

Festival

  • Dobrotest

Testiná

  • Pretestovaná svokra

Príslovia a porekadlá

  • Bez testu sa ani lístok nepohne
  • Bez testu nie sú koláče
  • Darovanému koňovi na testy nepozeraj
  • Negatívny test nad zlato 
  • S testom ďalej zájdeš

Turizmus

  • Testovná kancelária
  • Testovateľská anamnéza

Geometria

  • vírusoida

Pomôcky pre krízovú komisiu     

  • krízový skrutkovač
  • vianočný bublifuk

Rajská idyla

  • Eva v Adamovom rúšku

Vojenská hierarchia

Kedysi sa hovorilo, že každý vojak nosí v torbe maršálsku palicu,

dnes je v kurze hodnosť kapitána, môže byť aj lodný.

Peter Radványi

Napíšte nám

Máte nápad alebo otázku na našu knižnicu? Neváhajte nám napísať, sme tu pre Vás.

Typy dokumentov:

Výber dokumentov publikovaných v rokoch:

Termín vypracovania oznámi knižnica na základe poradovníka.

Čo nám ešte chýba?