Kedysi na fare
Posledný septembrový podvečer privítala Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave milú návštevu. Pozvanie na stretnutie prijala známa spisovateľka, cestovateľka a blogerka Soňa Bulbeck, ktorej životný príbeh je rovnako fascinujúci ako knihy, ktoré píše. Táto dáma je dôkazom toho, že na novú životnú kapitolu nie je nikdy neskoro a že tie najlepšie príbehy píše sám život – stačí mať len odvahu ich prežiť a talent zachytiť ich. A tých má p. Bulbeck na rozdávanie. Nie každý dokáže vymeniť istotu domova za neznámo. V tomto prípade to boli piesočné duny a moderná architektúra Saudskej Arábie a Kuvajtu a hoci táto autorka vyštudovala geológiu, namiesto skúmania skál dnes „ťaží“ skvelé príbehy z ľudských osudov. Svojou tvorbou nám otvorila dvere do sveta, ktorý je pre nás neznámy a ukázala nám ho bez príkras, no s veľkým pochopením pre tamojšiu kultúru a ženy.
Jej knihy nás však neprenesú len do exotiky. Zavedú nás aj po stopách ťažkých rodinných osudov až na ďaleký Donbas, či do ticha slovenských evanjelických fár za čias socializmu. Tu sa stala hlasom prostredia, ktoré formovalo nielen ju, ale celé generácie našich predkov. Prostredníctvom úspešnej a hlbokej knižnej série nás uviedla do sveta evanjelických fár, v ktorom vyrastala, a tak vďaka jej knihám môžeme nazrieť za dvere, za ktorými sa miešala hlboká viera, služba blížnym, ale aj ťažké osobné obete, najmä v časoch minulého režimu.
Na spoločnom stretnutí sme spolu s ňou spoznávali osudy a prežívali osobné príbehy protagonistov z kníh Deti z fary, Chlapec z fary a Ženy z fary. A tiež odkryla aj svoju osobnú autobiografickú cestu, o ktorej hovorí v diele Dievča (nielen) z fary.
Ako sme sa dozvedeli na stretnutí, táto úspešná séria sa dočká aj pokračovania. Už čochvíľa uzrie svetlo sveta kniha Ženy z fary a pripravuje sa aj kniha Deti z fary II.
Tešíme sa na nové príbehy a autorke želáme veľa inšpirácie do ďalšej tvorby.
Stretnutie so Soňou Bubeck sa uskutočnilo v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva a z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia.
Text: A. Beňová