Nielen cez éter, ale aj naživo
September priniesol bohatú úrodu nielen do našich záhrad, ale aj do našej knižnice. V dňoch 21. – 23. septembra 2021 sa uskutočnil v našom meste Festival rozhlasovej hry, ktorého spoluorganizátorom sa stal okrem RTVS aj Trnavský samosprávny kraj a na ktorom sa podieľala aj Knižnica Juraja Fándlyho. Počas spomínaných troch dní si mohli záujemcovia v čitárni vypočuť vybranú „kráľovnú“ rozhlasovej tvorby – rozhlasovú hru a 22. septembra sme na besede privítali Evu Borušovičovú, scenáristku, režisérku, spisovateľku a publicistku. Na svojom konte má dva celovečerné filmy, (Modré z neba a Vadí nevadí), televízny film Amálka, ja sa zbláznim! a pamätáme si ju aj ako scenáristku k filmu Jánošík – Pravdivá história, ktorý nakrútila poľská režisérka Agnieszka Holland. Je autorkou kníh Urobíme všetko, čo sa dá (2009), Jánošík (2009) a Do plaviek (2018). Svoju divadelnú hru 69 vecí lepších než sex režírovala v Štúdiu L + S, nitrianske divadlo zasa v jej réžii uviedlo jej hru Štefánik – Slnko v zatmení.
Stredajší podvečer patril jej najnovšej knihe pod názvom Plány B, ale reč nebola len o nej. Ľahko plynúce kultivované rozprávanie o literatúre a aj živote predstavilo Evu Borušovičovú komplexne. Moderátorka besedy Zuzana Belková, vedúca Odboru literárno-dramatickej výroby Slovenského rozhlasu, ju priblížila najskôr ako autorku rozhlasových hier, ktorá bojuje so svojím „želiezkom v ohni“ aj na práve prebiehajúcom festivale. Ako sama prezradila, námety jej rozhlasových hier, ktoré vsádza do konkrétneho historického kontextu, vychádzajú z reálne odpočutých príbehov. Také je Čakanie na nežnú, Dozvuky nežnej aj Milénium. V tej najnovšej (Patriarchát), s ktorou prišla na Festival rozhlasovej hry do Trnavy, odkrýva tajomstvo matky a jej dvoch dcér.
Uveriteľné a vypointované príbehy píše Borušovičová preto, že je nielen vnímavou pozorovateľkou, ale predovšetkým plnokrvnou aktérkou života. Žena a matka troch detí žije aktívny každodenný život, ktorý jej sám ponúka množstvo podnetov a príbehov čakajúcich na umelecké stvárnenie. Z jej textov však napriek ťažkostiam sveta aj všedného dňa cítiť optimizmus, jej vieru v dobro, a zároveň istú hravosť, ktorá nepripustí moralizovanie, ktoré by nás mohlo odradiť.
Po prečítaní poviedok z jej najnovšej knihy Plány B sme pochopili, že musíme do knižnice zakúpiť viac kusov, pretože jej literárne kultivované a poetické texty si určite nájdu mnohých čitateľov.
A keď sme sa dozvedeli, že navyše aj dobre varí (tvrdí, že „Jedlo je totiž trochu naša identita. Je to tiež ruka, natiahnutá ponad čas k našim blízkym.“), tak sme konštatovali, že Eva Borušovičová je, a to nielen ako žena - spisovateľka, veľkou inšpiráciou.
PhDr. Ľ. Malá
Galéria
