Správa o stave
Trnavská poetika vo štvrtok 7. mája 2026 bola venovaná Trnavčanovi Romanovi Beňovi. V našej knižnici sa už predstavil, pretože v literárnych vodách pláva už dlhšie. S písaním poézie začal počas vojenskej služby, v súčasnosti je členom Trnavského literárneho klubu Spoetika a neoficiálneho Bratislavského literárneho klubu (BRAK). Svoje verše publikoval v časopisoch Dotyky, Liter, Mädokýš, v denníku Pravda, v Orlovi tatranskom, Slovenských pohľadoch, vo viacerých zborníkoch, v rozhlase a na internete. Získal desiatky ocenení v literárnych súťažiach, ako Wolkrova Polianka, Literárny Zvolen, Literárna Senica, Krídla Ivana Laučíka, Literárne Šurany, Básne či Cena Rudolfa Fabryho. Debutoval až v roku 2013, ako tridsaťtriročný, zbierkou Vrstvenie, na ktorú si jeho čitatelia a čitateľky museli počkať. Ako sám povedal, písal najskôr do zásuvky, až po povzbudení okolím sa odhodlal na vydanie prvej zbierky. Jej názov nie je náhodný, Beňo vrství metafory a čitateľ musí odkrývať jeho jednotlivé odkazy. Postupuje od vonkajšieho pozorovania sveta cez vzťahy až k sebe: „ sviatočný otec / sa vpil do všednej krčmy / na osirelom dvore / si deti pokopávajú / jeho sklenené srdce / zo dna bezohľadne vytriasli / jedinú zaplatenú slzu / v hrudi zvýšil kúsok miesta / na sekeru...“.
V roku 2026 vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov ďalšia zbierka pod názvom Správa o stave, ktorú návštevníkom podujatia predstavil moderátor Trnavskej poetiky Pavol Tomašovič. Na prahu abrahámovín zatiaľ básnik nerekapituluje, na to je ešte priskoro, ale podáva „správu o stave“, pretože „účet sedí na šedivý vlas presne.“
Postupuje opačne ako pri prvej básnickej výpovedi - analyzuje svoje postavenie, myslenie, cítenie, úlohu muža v spoločnosti:
„som
s rebrom navyše
a s úlohou
byť silný
podávať výkon
za akýchkoľvek okolností
za akéhokoľvek počasia
plodiť potomkov
živiť rodinu
je na mne
kedy a či
popritom
budem aj človek“
Vzťahy so ženou:
„medzi nami prituhlo“
„odlíčila si sa z mojich dotykov“
Všíma si aj celospoločenské témy, skúma svet, civilizáciu, reflektuje na spoločenské udalosti, ktoré rezonujú v súčasnosti:
„nie je ticho
a predsa mlčíme
stokrát by sme vedeli zaspievať
pravda víťazí
ale ani raz zmeniť
tú zákonitosť
že málokedy bez obetí“
Ťažké témy uviazané v prekvapivých invenčných metaforách, ktoré interpretoval samotný autor, odľahčovala hudobná produkcia sestier Považanových. Spojenie mája, silných veršov a hudby tak prinieslo jarnú katarziu do našich duší. Želáme novej zbierke, ktorú na záver podujatia uviedol autor Roman Beňo spolu s Pavlom Tomašovičom do života, aby tento odkaz niesla ďalej.
Text: PhDr. Ľ. Malá
Galéria
