Trnavská poetika s Oľgou Gluštíkovou
To ľudské je to hlavné, čo je v nás!
To je odkaz mladej talentovanej poetky, publicistky a redaktorky Oľgy Gluštíkovej, ktorá bola v stredu 15. júna hostkou Trnavskej poetiky. Pavol Tomašovič pozval tentokrát do svojho programu podporeného Fondom na podporu umenia rodáčku z Oravy, ktorá debutovala už v roku 2014 zbierkou poézie Uložená do stromov. Po nej nasledovala druhá zbierka s názvom Atlas biologických žien (2017). Táto bola ocenená prémiou Literárneho Fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu (v kategórii poézia) a tiež prémiou M. Rúfusa za poéziu (2017) od Spolku slovenských spisovateľov.
Skúsená literátka, ktorá publikuje recenzie v mesačníku Knižná revue a vlastnú tvorbu v časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky a Literárny týždenník a tiež sa angažuje v Bratislavskom literárnom klube BRAK (formuje mladé literárne talenty v hlavnom meste), sa vo svojich básňach stáva pozorovateľkou. Pozorovateľkou života okolo nej. Ako dcéra ochranára z Oravy je bytostne spätá s prírodou, ovplyvňuje ju to mystické, severské a oravské v nej. Strom pre ňu znamená život aj smrť, majestátnosť aj pamäť. Atlas biologických žien ponúka ako kompas pre cestu ženy životom. Vyrovnáva sa v nej s rodovým obmedzením, s chorobou, osamelosťou, so smrťou, aj nachádza podstatu a krásu života:
„pozri, čo do nás hučia
všetci dokola:
koľko máš zarábať
koľko minúť
čo všetko dosiahnuť
koho si vziať a ako s ním žiť
a pritom ti vôbec nepovedia
že ľudské telo je mäkké
ako chlieb
len na malú chvíľu
vytrhnuté zo zeme.“
Ako nám sama prezradila, zásluhou vyšehradského štipendia sa môžeme tešiť na jej tretiu básnickú zbierku s názvom Severské mýty, telá a kontexty.
Recitáciu poetky vhodne dopĺňali tóny Dua Live Guitars v zložení Pavol Opatovský a Jozef „Laci“ Pagáč.
Text: PhDr. Ľ. Malá
Galéria
