Za RNDr. Petrom Horváthom
Traja králi priniesli do Trnavy smutnú správu. 8. januára tohto roku dotĺklo srdce významného predstaviteľa kultúrneho a spoločenského života Trnavy RNDr. Petra Horvátha.
Predstava, že ho už nebudeme stretať v uliciach nášho mesta kráčajúc v ústrety stretnutiu s priateľmi s neodmysliteľnou taškou pod pazuchou, je skľučujúca. Noblesný človek, ktorý kultivoval svoje okolie, pomáhal, inšpiroval, povzbudzoval.
Absolvent Filozofickej fakulty UK v Bratislave odbor história - geografia získal v rámci postgraduálneho štúdia na FF Univerzity J. E. Purkyně v Brne akreditáciu pre muzeológiu a múzeum sa stalo aj jeho pracoviskom a veľkou láskou. V Západoslovenskom múzeu v Trnave, kde pôsobil ako historik a zástupca riaditeľa, realizoval viaceré významné výstavné projekty. Pamätníci si isto spomenú na výstavu historických hodín pod názvom Človek a meranie času, či medzinárodnú výstavu Trnavská univerzita, na ktorej sa spolupodieľal v roku 1985. Spolupracoval aj na tvorbe historickej expozície k dejinám Trnavy v roku 1988 a bol autorom mnohých autorských výstav výtvarných umelcov. V roku 1986 odišiel pracovať na ministerstvo kultúry do Bratislavy, vtedy netušiac, že sa stáva doživotným "vlakárom", ako si v tom období hovorili Trnavčania dochádzajúci do hlavného mesta za prácou. Na najvyššom orgáne štátnej správy v oblasti kultúry pracoval vo viacerých funkciách - ako generálny riaditeľ sekcie umenia, riaditeľ odboru múzeí a galérií, ministerský radca. V každej pozícii sa systematicky snažil najmä o zabezpečenie ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva Slovenska. Pôsobil aj ako poradca Národnej banky Slovenska pre emisiu pamätných mincí, v heraldickej komisii Ministerstva vnútra SR a v návrhovej komisii Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR pre emisiu slovenských poštových známok. Pre Trnavu a Trnavčanov je nerozlučne spätý s Trnavskými dňami lásky, pokoja a porozumenia, ktoré dramaturgicky pripravoval a moderoval a stal sa ich symbolom a tvárou. RNDr. Horváth priviedol do Trnavy našich slávnych rodákov rozletených po svete, aby ukázal, čo všetko Trnavčania dokážu aj vo svetovom meradle. Bol to on, ktorý dvíhal naše sebavedomie a naše povedomie o príslušnosti ku komunite, k mestu, k národu. Bohatá je aj jeho publikačná činnosť, popri množstve štúdií a syntéz najmä z dejín Trnavy má pre Trnavčanov ikonickú cenu najmä jeho Malý slowar trnafsko-slovenský. A nezabudnime na to, že jeho meno sa spája aj s časopisom Kultúra a život Trnavy, ktorý v rokoch 1970-90 redigoval.
Už za života bol ocenený množstvom cien, v roku 1993 dostal Cenu Andreja Kmeťa, v roku 1999 Cenu mesta Trnava, za podujatie Trnavské dni Výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá v roku 2002, v roku 2008 Pamätnú medailu predsedu TTSK a v roku 2014 Čestné občianstvo mesta Trnavy.
Po celý svoj život bol priateľom Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. Navštevoval nás ako čitateľ, návštevník, aj ako hosť našich podujatí. Naposledy lektoroval publikáciu Rekordy Trnavy z vydavateľstva Dajama, ktorá mala byť slávnostne uvedená v Knižnici Juraja Fándlyho v decembri minulého roka. Covid 19 rozhodol inak.
Bude nám chýbať. Jeho neúnavný entuziazmus, jeho nevysychajúca studnica nápadov a podnetov, jeho slušnosť a nadhľad.
Vďaka za všetko!
PhDr. Ľubica Malá