Po deviatich mesiacoch konečne zoči voči
Možno to naozaj bol Juraj Žembera, mladý talentovaný básnik, ktorý prilákal do záhrady knižnice fanúšikov poézie. Ale možno to bol aj Bonzo Radványi, na ktorého hudobné vystúpenie sa prišli pozrieť jeho priaznivci. A možno to bola aj potreba sa po deviatich mesiacoch covidového pôstu stretnúť v komunite ľudí, ktorí vnímajú a potrebujú poéziu, dobrú hudbu a ľudskú spoločnosť. Nepochybne súhra všetkých týchto faktorov sa podieľala na príjemnom záhradnom posedení v druhý júnový štvrtok, ktorým Knižnica Juraja Fándlyho konečne prelomila karanténu a pozvala svojich návštevníkov na prvé tohtoročné podujatie.
Juraj Žembera sa predstavil už ako vyzretý básnik s osobitým rukopisom a štýlom vyžadujúcim vzdelaného a rozhľadeného čitateľa.
Absolvent Filozofickej fakulty UK v Bratislave prešiel vo svojej kariére mnohými smermi. Pôsobil ako doktorand na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, ako odborný pracovník v Galérii Jána Koniarka v Trnave, v Slovenskom pamiatkovom ústave v Trnave, v Slovenskej národnej galérii, bol súdnym znalcom v odbore umelecké diela, pôsobil ako učiteľ dejín umenia na ZUŠ v Trnave a tiež ako pedagóg v Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Od roku 2009 je členom výtvarnej zložky poroty súťaže Najkrajšie a najlepšie detské knihy jari, leta, jesene a zimy na Slovensku (Bibiana Bratislava) a v rokoch 2010 – 2013 pôsobil v Bibiane aj ako člen poroty súťaže Najkrajšie knihy Slovenska. V súčasnosti pracuje ako kurátor umeleckej zbierky v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.
Jeho prvá básnická zbierka nesie názov Právo každej noci (2005) a je výpoveďou už skúseného muža s vyzretým pohľadom na svoje okolie a vzťahy v ňom. Po úspešnej ,,Najkrajšej knihe Slovenska 2013“ pod názvom V rukavičkách z vlastnej kože (2013) prišla na knižný trh básnická zbierka Rana po štepárskom noži Rímske a rýnske (2016), kde opäť spolupracoval s ilustrátorom Petrom Uchnárom, talentovaným výtvarníkom s polyhistorickým prehľadom, ktorý sa stal nielen jeho dvorným ilustrátorom, ale aj osobným priateľom.
Žemberove texty plné kódov vypovedajú o súčasnom svete („Zem je gombík na šatách vesmíru“), o žene (Ty hľadáš boha ja hľadám teba / kto to má pod košeľou ťažšie“), o vzťahoch („ľudskosť je viera v nedotknuté / odtlačky prstov zasa človečina / mimo gule zakrivená do guľata“).
V centre jeho básnického videnia je však láska k žene.
„Čiara života sa začína v dlani
a končí v lone
končí ako vlani
platí to aj naopak
tvoje áno má tvoje vône
z nich najviac vonia aníz
a mäta
celá kopa
len pozametať“
Moderátori štvrtkového popoludnia Pavol Tomašovič, riaditeľ knižnice a spisovateľ Štefan Kuzma poctivo prenikali a odhaľovali podstatu básnického videnia Žemberovho sveta. Dostali sa až k študentským časom, o ktorých básnik paradoxne prezradil, že vtedy „nenávidel slovenčinu“ a priznal aj pomyselný blesk, ktorý všetko otočil a začal podľa Mihalkoviča „básniť jedna radosť“.
Bonzo všetko krásne odľahčil a plní dojmov z poetického popoludnia, presvedčení, že skutočný život sa nemôže žiť online, sme odchádzali z knižnice. Už teraz sa tešíme na ďalšie prisľúbené verše z pera talentovaného a vtipnou sebairóniou obdareného Trnavčana.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Použité citáty zo zbierky Juraj Žembera: Právo prvej noci.
V rukavičkách z vlastnej kože
Galéria
